O tom, ako sa páter Alfonz de Liguori vybral k diecéznemu biskupovi Scaly s prosbou o povolenie novej Reguly a nového habitu; o tom, ako mu to bolo udelené a ako si rehoľníčky obliekli habit.

Páter Alfonz de Liguori sa ihneď vybral k miestnemu biskupovi, Mons. Mikulášovi Guerrierimu. Zobral so sebou svojich dvoch priateľov misionárov: pátra Vincenta Mannariniho a pátra Jána Mazziniho. Biskup už prv vedel o všetkom, čo sa v kláštore udialo, a preto si pátra Alfonza ochotne vypočul. Potom mu udelil širokú právomoc, ktorá mu umožňovala zaviesť v kláštore všetko, čo považuje za Božiu slávu a čo poslúži sestrám na duchovný úžitok. Páter sa vrátil od biskupa veľmi potešený. Spolu so sestrami určili, že na najbližšie Turíce sa nové reguly uvedú do života. Prípravou na prijatie a zachovávanie novej reguly boli duchovné cvičenia, ktoré viedol pre rehoľníčky páter Alfonz. Kázal o živote a čnostiach nášho Pána Ježiša Krista a každá sestra sa usilovala čo najlepšie pripraviť na slávnostný deň.

Medzitým sa duchovný vodca mníšok podrobne dozvedel všetko, čo sa podniklo, a udelil nám svoje požehnanie. Sestry sa tiež rozhodli zmeniť habit a zaobstarali si látku na habity a na plášte. Podľa vzoru, aký mi zjavil náš Pán, vystrihla som habity a plášte pre všetky sestry. V Neapole bolo treba ešte zaobstarať obrázky najsvätejšieho Spasiteľa, aké mali sestry profesky nosiť na hrudi.

Postupne sa všetko vybavilo. Obliečka mníšok sa konala na slávnosť Zoslania Ducha Svätého, v roku 1731. A tak po mnohých trápeniach a s pomocou Božou vznikol Inštitút. S neopísateľnou radosťou sme zaspievali Te Deum ako vďakyvzdanie za nesmierne milosti, aké nám Pán udelil. Nech je pochválené a zvelebené jeho presväté meno na veky vekov. Amen.