NÁŠ ŽIVOT JE ŽIVOTOM MODLITBY a dôverného zotrvávania pred Pánom. Všetko je v ňom postavené na vzťahu s Ježišom, na tom, do akej miery mu dovoľujeme, aby nás vnútorne premieňal. Chceme byť "misionárkami" a "apoštolkami" predovšetkým skrze „vnútorné vyžarovanie Ježišom", ktoré je ovocím pravého prebývania s Pánom, ovocím našej modlitby.

Náš život v modlitbe a dôvernom spojení s Pánom nás uschopňuje prijať plán Otca, ktorý sa nám dal poznať v Ježišovi Kristovi. Táto tichá kontemplácia, uskutočňujúca sa v hĺbke duše skrze vieru a lásku, nás otvára na osobné stretnutie sa s Bohom. (K 42)

Aby sme zotrvávali v Pánovej láske a neustále v nej vzrastali, vynasnažíme sa čoraz lepšie riadiť náš život podľa Evanjelia. Budeme tiež pamätať, že Eucharistia je najvznešenejšou obetou lásky a chvály. V nej a skrze ňu môžeme lepšie prejaviť našu vieru, nádej a lásku. V nej a skrze ňu sa pevnejšie zjednotíme s Pánom a naučíme sa byť pre Cirkev a pre svet - tak ako on - živou Eucharistiou. (K 7)

Mlčanie - podstatná hodnota mníšskeho života, s ktorou je vždy spojená požiadavka púšte, samoty a pokoja, oslobodzuje dušu a otvára ju na hĺbku tajomstva Boha a na dôverné spojenie s ním. Mlčanie neznamená ani tak izoláciu a vyhýbanie sa rozhovorom, ale je v prvom rade zotrvávaním v láskyplnej Božej prítomnosti a zároveň taktným vnímaním prítomnosti iných sestier spôsobom, ktorý im umožňuje sústrediť sa a modliť sa.  Preto budeme milovať mlčanie s ohľadom na nás samé a budeme sa snažiť zachovávať ho aj okolo nás. (K46)

Život v skrytosti a mlčanie nám umožňujú počúvať Božiu múdrosť, ktorá poučuje v samote a v hĺbke srdca. Bez toho je ťažké zdokonaľovať sa v čnostiach, prijímať a rozvíjať v sebe Božie dary a milosti. (K 48)