Jedným zo zázrakov zakladateľky je bezpochyby aj rozvoj, aký rehoľa zaznamenala v 20. storočí.

Môžeme povedať, že redemptoristky sú už prítomné na všetkých kontinentoch:

založili sa kláštory v Latinskej Amerike (v Argentíne – 1949, ďalší kláštor v Brazílii – 1952, v Peru – 1976, vo Venezuele – 1976, na Haiti – 1976, v Kolumbii 1988, v Mexiku – 1993);

v Severnej Amerike (USA – 1957); v Ázii (v Japonsku, kde od roku 1949 vznikli už 4 komunity redemptoristiek, na Filipínach - 1980);

v Afrike (v Burkina Fasso – 1963) a v Austrálii (1965).

Prvý kláštor v postkomunistických krajinách bol založený z Talianska, a to v Poľsku (v Bielsku-Białej – 1989).

Poľský kláštor sa zas stal materským kláštorom dvoch rodiacich sa slovenských komunít redemptoristiek: rok 2002 znamenal príchod redemptoristiek gréckokatolíckeho obradu na Slovensko (dnes žijú v kláštore vo Vranove nad Topľou) a rok 2005 bol začiatkom príbehu rímskokatolíckej komunity redemptoristiek v Kežmarku.

Prvé roky 21. storočia boli popri Slovensku aj ďalším krokom v smere Ázijského kontinentu: v roku 2001 založili poľské sestry malú komunitu v Kazachstane; rok 2011 je počiatkom prítomnosti redemptoristiek v Thajsku (v Bangkoku). V súčasnosti je na svete 42 kláštorov redemptoristiek, v ktorých žije približne 400 sestier.