16. marec 

„Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha“. (Mt 5, 8)

 *****

Ježiš blahoslavenstvá adresuje všetkým svojím učeníkom, pozýva všetkých, aby vošli do nebeského kráľovstva.

Šieste blahoslavenstvo znie: Blahoslavení čistého srdca... a pýtame sa o akú čistotu tu ide. A je nám jasné, že tu ide o čistotu celého života a všetkých prejavov osoby. Je tu teda zahrnutá čistota postojov, citov, túžob, skutkov, myšlienok, plánov... čistota zahŕňa všetko – vnútro aj vonkajšok.

Človek čistého srdca sa úplne dáva Pánovi, jeho osobe dáva vo svojom živote úplné prvenstvo pred všetkým: všetkými vzťahmi, rodinou, životom...

Človek čistého srdca má nerozdelené srdce, celým svojím bytím je nasmerovaný na Pána, ktorému sa odovzdáva a necháva sa ním viesť.           

Ten, kto sa odovzdáva Bohu v sľube čistoty, nezrieka sa, ale vyberá si  nie nejaký životný „stav“, ale kohosi: Boha! Odovzdáva mu seba, chce mu úplne patriť, stáva sa jeho „vlastníctvom“. Pre takúto osobu sa horizonty lásky nezmenšujú, ale zväčšujú. Život v čistote teda nie je negáciou lásky, ale jej plnosťou, je to láska v Kristovi otvorená pre druhých. Čistota je znakom lásky a taktiež dôsledkom lásky.

Boh sa v Biblii dáva poznať ako Boh lásky. Láska je jeho menom! A na túto lásku Boha, musíme odpovedať len láskou.

Sv. Jozef vo svojom živote bol neustále nasmerovaný na Pána a neustále sa na neho obracal, hľadal ho vo všetkom.

Ak je pravdou, že nakoľko je človek „zamilovaný“ v Pánovi, natoľko Pán sa mu dáva, napĺňa jeho srdce „až po okraj“, môžeme si len predstaviť ako Jozef miloval Boha a ako Boh miloval Jozefa, keď jeho láske zveril svojho Syna a jeho prečistú Matku.

Po Márii nik tak nemiloval Ježiša ako Jozef, a môžeme povedať, že okrem Ježiša nik tak veľmi nemiloval Máriu ako Jozef, čistou a hlbokou láskou muža. Jozef sa nezriekol svojej lásky k Márii, ale keď sa dozvedel o jej panenskom počatí zamiloval si ju ešte väčšmi, láskou plnou úcty, láskou čistou a hlbokou, ktorá z neho urobila nielen svedka, ale aj strážcu Máriinho panenstva. Jozef sa stal živým cherubínom, ktorý svojimi krídlami zahaľoval živú Archu, ktorá nosila živého Boha! A ak veľkňaz s najväčšou bázňou raz v roku vchádzal za oponu, za ktorou bola archa; Jozef prevýšil všetkých, on na túto archu hľadel a  klaňal sa Bohu tvárou v tvár s vierou a láskou, ktorá bola v ňom zosobnením celého očakávania a túžby prorokov, ktorí chceli vidieť to, na čo hľadel Jozef, ale nevideli.

Ježiš bol počatý pôsobením Ducha Svätého tak, že sa zachovalo panenstvo Jozefa a Márie. Boh chcel, aby Ježiš sa narodil v rodine, a preto tak ako mu za matku vybral nepoškvrnenú Máriu, za otca si vybral a povolal sv. Jozefa, muža čistého srdca.

Lebo Boh je čistota. Ak raj je kráľovstvom čistoty a nič nečistého tam nemôže vstúpiť, Boh si vybral dvoch čistých ľudí, aby na túto zem priniesol vôňu raja.  

Jozef, muž veľkej lásky, blahoslavený čistého srdca, lebo nie v nebi, ale už na zemi videl svojho Boha! Boh mu už vopred dal radosť, ktorú udeľuje svätým až v nebi. Jozef svoje nebo začal už na zemi, lebo Boh sa skláňa k tomu, kto má čisté srdce. Už na zemi poznal silu lásky, akou Boh zahŕňa toho, koho miluje a kto sa mu dáva celý...

Ježišu, stvor vo  mne srdce čisté, pretvor moje srdce podľa svojho srdca. Ty buď mojou jedinou láskou!

Ježiš, Mária, Jozef, vám odovzdávam srdce, telo i dušu svoju, opatrujte ma v tento deň, spravujete a veďte ma k životu večnému. Amen.

Obrázok: pixabay.com