Dňa 14. apríla 2020 o 3.30 hod sme si hodinovým modlitbovým bdením pripomenuli udalosti Barbarskej noci, ktoré sa udiali pred 70 rokmi.
Ježiš, viem, že obdaríš, Duchom tých, ktorí, prosia s dôverou... Môj Pán svetu daruj v nás svoj oheň, prijmi obeť našich životov...
Dobrotivý Ježišu, dnes v noci sme sa zhromaždili pri Tebe, lebo práve dnes v noci, bolo to vo štvrtok z 13. na 14. apríla 1950,si pripomíname prepad represívnych zložiek štátu (Zbor národnej bezpečnosti, Štátna bezpečnosť, armáda a Ľudové milície) mužských kláštorov na Slovensku, Morave i v Čechách, keď rehoľníkov odviezli do sústreďovacích, disciplinárnych a preškoľovacích táborov. Bola to Akcia K a zapísala sa do dejín nocou nazvanou Barbarská noc. Rehoľníci boli odvádzaní na vojenskú fyzickú prácu, alebo do zlievární či baní, alebo mali pracovať ako drevorubači v Králikoch a inde. Pre starých a nevládnych rehoľníkov vytvorili samostatný kláštor – starobinec. Všetko bez súdu a rozsudkov... Takto sa mal ukončiť život rehoľníkov a rehoľných komunít v bývalom Československu.
Niektorých uväznili hneď na začiatku roku 1950, iných postavili pred súd v nasledujúcich rokoch, niektorých až po roku 1960... Rehoľníci si odsedeli vo väzeniach celkove asi 45 000 rokov. V slovenskej časti republiky bolo zlikvidovaných 76 kláštorov a rehoľných domov, v ktorých žilo asi 1 200 rehoľníkov. Neskôr v auguste bola spustená akcia R ktorej cieľom bolo zlikvidovať ženské kláštory a rehoľné sestry. Zlikvidovaných bolo takmer 140 kláštorov a približne 2 000 rehoľných sestier z nich bolo sústredených a internovaných na nových miestach.
Dialo sa to túto noc- okolo pol noci, či jednej...títo naši bratia a sestry mali na zbalenie a nástup na vrátnicu 20 minút. Predstavení museli odovzdať kľúče a kláštory ostali zatvorené. Okrem osobných vecí bolo všetko zoštátnené, pričom mnohé veci sa hneď v prvých dňoch aj rozkradli vrátane liturgických predmetov, v ktorých niektorí videli cennosti a nie to, na čo skutočne slúžili.
Netušili kam ich vezú; v hlave im vírili myšlienky, že možno na smrť, či do Sovietskeho Zväzu alebo na Sibír- nikto nevedel... vedeli len, že sú v Božích rukách a tak sa nemajú čoho báť... Rehoľníci boli sústredení a držaní v internácii, zbavení práv občana, boli postavení na okraj spoločnosti a ak sa chceli nanovo zaradiť do verejného života, museli skrývať svoju identitu rehoľníka. Mnohí ozaj zakúsili „červený“ teror na vlastnom živote. Niektorých poznáme, iných nepoznáme, ale veríme, že sú už u Teba vo večnej sláve. Ale v tú noc určite vzývali Teba Ježišu na pomoc, prosili s dôverou...a potom aj cez tie dlhé roky vo väzeniach, pracovných táboroch a fabrikách... odovzdávali Ti svoj život ako obetu vo viere, v dôvere, vo vernosti, odpúšťaní a s láskou... aj pre nás, aby sme dnes mohli aj my v slobode niesť štafetu viery, milovať a vyznávať Teba Pane, šíriť oheň Tvojej lásky vo svete. Sme akosi zasadení do ich obety a z nej rastieme a môžeme prinášať plody v dnešnej dobe. Len ide o to, aby to neboli plánky. A o to Ťa dnes chceme aj počas tejto modlitby prosiť Pane pre všetkých rehoľníkov a rehoľníčky, aby sme Ťa Pane milovali nadovšetko, slúžili Ti ochotne a horlivo, zostali Ti verní a tak niesli ľuďom dneška dar viery a charizmy, ktorou si nás obdaril.
Zdroj: zasvatenyzivot.sk
J.Ch. Korec: Od barbarskej noci.
