„Kontemplatívny kláštor? To nie je pre mňa, veď čo by som tam celý deň robila?“ To bola moja reakcia s riadnou dávkou nevedomosti o takomto živote v čase hľadania „svojho“ miesta. Dnes mnohí iba tušia, ako to vyzerá v našom kontemplatívnom klauzúrnom kláštore. Predstava na smrť vážnej mníšky s otlakmi na kolenách a očami vyvrátenými k nebu, uväznenej za múrmi, je riadna karikatúra!

Nie sme karikatúry, ale svedkovia

Som jednou z mníšok, ktoré prijali „pozvanie zhora“ byť pre svet svedkami vykupujúcej lásky Boha. Naša zakladateľka Mária Celesta Crostarosa napísala: „Láska je modlitba a modlitba je láska.“ Takto by sa dal vyjadriť život redemptoristky.

Čo teda mníšky celé dni robia? Náš život je jednoduchý, podobný životu v rodine, kde je nutné zabezpečiť chod domácnosti a iné práce potrebné k životu. „Kostrou“ každého dňa, záchytnými bodmi, sú momenty spoločnej modlitby – svätá omša a slávenie Liturgie hodín. Život pod jednou strechou s Ježišom nie je bez ťažkostí, ale práve jeho blízkosť je zdrojom radosti. Radosť, ktorú dáva on, nemožno držať len pre seba!

Ako komunita pred Bohom

Nový deň je pre mňa vždy výzvou kráčať za Ježišom Vykupiteľom, ktorý nás dal dokopy. Život modlitby je ako putovanie okolo sveta. Každá z nás okrem spoločných úmyslov prináša v srdci rozkvitnutú radosť, more sĺz a trápení, klíčiacu nádej, chvíle prežiarené pokojom, ale aj tie, poznačené životnými búrkami – všetko, čo nám ľudia zverujú s prosbou o modlitbu aj to, čo sa odohráva v nás samých.

Práve spoločná modlitba breviára ma pri prvej návšteve sestier v Bielsku-Białej  v Poľsku veľmi oslovila. Žalmy sú pre mňa odpoveďou Boha na mnohé životné otázky, ktoré som ešte nestihla položiť a Boh mi už odpovedal. Sú vyjadrením tajomstiev duší, aj mojej! Vstupnou a výstupnou bránou dňa je chvíľa s Božím slovom, evanjeliom. Známa definícia modlitby ako „rozhovoru s Bohom“ v sebe skrýva náročnú úlohu načúvania. Tomu sa neustále učím meditáciou Božieho slova. Čo mi Boh hovorí? Občas aj mlčí – a treba to vydržať, aby rástla túžba, aby sa očistila od nepotrebného, a moje srdce sa pripravilo na to, čo mi chce podarovať Boh.

Sama so samým

Je tu priestor aj na osobné stretnutie. V skutočnosti je mi ťažko hovoriť o striktne oddelenom čase na modlitbu od času na iné. Azda v tom spočíva aj náš kontemplatívny život – v každej chvíli žiť blízko Boha, doslova cítiť jeho pohľad, vnímať jeho dotyk, jeho starostlivosť v každej maličkosti. Odchádzam spred svätostánku, ale neodchádzam od Ježiša, srdcom zotrvávam pri ňom a on ide so mnou všade. Keď som s ním, už niet miesta na osamelosť!

Dnes by už bola moja odpoveď iná ako pred dvadsiatimi rokmi, keď sa mi o živote v klauzúre ani nesnívalo. S nikým by som nemenila! Nebojím sa nudy, lebo môj život má v rukách Boh a on je Bohom prekvapení! Cestu mojej osobnej modlitby opäť prirovnám k putovaniu po boku Ježiša. Cesta je dlhá, trvá celý život a tak sú chvíle, keď ho zasypem slovami, lebo mu chcem toho toľko povedať – ďakovať, prosiť, pýtať sa... Inokedy je to čakanie, čo mi povie on sám. Modlitbou je aj samo zotrvanie pred Bohom, bez slov. Vzácne sú pre mňa chvíle adorácie, keď sa môžem akoby „pozrieť Bohu do očí“. Často mi v srdci znejú slová: „Očarila si moje srdce, sestrička moja, nevesta, očarila si moje srdce jediným pohľadom svojich očí.“ (Pies 4,9) Vari to nehovorí Ježiš v Eucharistii?

Boh sa zaľúbil

Osobná modlitba je v istom zmysle teplomerom našej lásky k Bohu, ktorý je v milovaní prvý. Cesta modlitby je u každého originálna, ale som si istá, že bez lásky by u nikoho nepokračovala. Denné prichádzanie pred Ježiša je mojím osobným „vychádzaním v ústrety“ Ženíchovi, ktorý podľa slov evanjelií nikdy neodchádza, neopúšťa. On stále „prichádza“ (por. Mt 25,6), hoci niekedy je čakanie dlhšie ako sme si mysleli. Denné prebývanie s Ním je občas sprevádzané „dotykom“, Slovom, ale vždy je dôkazom lásky Toho, ktorý prichádza čoraz bližšie k môjmu vnútru. Dobrodružstvo s Bohom je zachytené aj v nasledujúcich veršoch:

Zaľúbil sa Boh

do omrvinky krásy,

čo mi vložil do srdca...

Zaľúbil sa Boh

a pritiahol ma k sebe

úplne celú...

Zaľúbila som sa

do prekrásneho Boha,

on do siete lásky

chytil moju dušu...

Zaľúbila som sa

a chýbajú mi slová,

radšej mlčím...

Nech sa ľúbostné ticho

stane chválospevom

pre božského Ženícha!

                                   (Lux)

Nech je náš život láskou a láska modlitbou! Nebojme sa naše zaľúbenie „vykričať  životom“...  Nech sa deje čokoľvek, „Boh to vie, ale chce to počuť od teba!“ – ako vravieva istý páter. On neustále počúva. Čo mu povieš dnes...?