Úlohou nášho kontemplatívneho klauzúrneho spoločenstva je svojím svedectvom života modlitby a lásky privádzať iných k hlbokému a osobnému vzťahu s Kristom a vyžarovať lásku, radosť, pokoj – hodnoty, ktoré sú ovocím dôverného prebývania v Božej prítomnosti.

*****

Rozjímaj o slovách evanjelistu, ktorý vraví, že:

Ježiš sa podriadil Márii a Jozefovi: „A bol im poslušný.“ „Pozri na tú veľkú pokoru! Stvoriteľ sa podriadil stvoreniam! Boh a Pán slúžil človeku a počúval príkazy človeka! A čo Ty? Neprekvapuje ťa táto nesmierna pokora?“

Zamysli sa a napokon prijmi Ježišovu výzvu:

„Anjeli v nebi si z údivu zahaľujú tvár a po celú večnosť stoja ako ohromení, lebo nedokážu pochopiť túto obdivuhodnú pokoru a poníženosť. Zato ty, duša moja, hoci vidíš pokoru Boha, ktorý sa stal služobníkom človeka, nerada sa zriekaš svojej pýchy a neochotne sa podriaďuješ svojim predstaveným. Utekáš od situácií, v ktorých sa musíš podriadiť alebo pokoriť pred ľuďmi, hoci nie si bez viny. Uč sa byť opravdivo pokorná pred Bohom a z lásky k Bohu aj pred ľuďmi. Ba pokor sa aj pred sebou samou tým, že uznáš svoju pýchu. Usiluj sa o zmenu svojho postoja.“

Rozjímaj o tom, že:

„Náš Pán Ježiš Kristus bol pokorný po celý život – od narodenia až po smrť na kríži – a že všetky jeho skutky boli ozdobené božskou čnosťou pokory. Bol pokorný pri svojom počatí – veď jeho vtelenie sa uskutočnilo prostredníctvom úkonu pokory Panny Márie, jeho milovanej matky. Bol pokorný pri svojom narodení - chcel sa narodiť v maštali medzi zvieratami ako chudobný človek, ktorým ľudia opovrhujú. Tridsať rokov prežil v skrytosti ako obyčajný, neznámy človek, ktorý nám bol vo všetkom podobný. Počas troch rokov svojho verejného účinkovania sa stretával s odmietnutím, urážkami a opovrhnutím od vodcov židovského národa, ktorí ho považovali za posadnutého. Nakoniec zomrel nahý na kríži uprostred ľudského výsmechu a nadávok. Takto skryl svoje božstvo pod závoj veľkej a nepretržitej poníženosti.“

„Čo povieš pri pohľade na bezhraničnú lásku a pokoru svojho láskavého Boha?“

Modli sa s  bl. Máriou Celestou:

„Ježišu, nehovoríš, aby som sa od teba naučila robiť veľké veci a konať zázraky, ale chceš, aby som sa od teba naučila byť pokornou, ako si bol ty. Bože môj, iba od teba očakávam božskú čnosť pokory, pretože sama osebe som pyšná. Moje občasné úkony pokory sa prejavujú iba v slovách, ale v srdci zostávam stále povýšenecká a pyšná. Ježišu, Láska moja, nikdy nebudem schopná pokoriť sa z celého srdca a žiť v takej tichosti ako ty.“