Úlohou nášho kontemplatívneho klauzúrneho spoločenstva je svojím svedectvom života modlitby a lásky privádzať iných k hlbokému a osobnému vzťahu s Kristom a vyžarovať lásku, radosť, pokoj – hodnoty, ktoré sú ovocím dôverného prebývania v Božej prítomnosti.

*****

Eucharistia „je zázrak všemohúcnosti a milosrdenstva“, ktorým milujúci Boh obdaril človeka. Tieto slová vyjadrujú skúsenosť bl. Márie Celeste. 

Zmŕtvychvstalý, prítomný v Eucharistii a v evanjeliu, ju mocou Ducha Svätého formoval, posielal, viedol.  Preto mohla napísať:

„Je to predivný zázrak všemohúcnosti a milosrdenstva, v ktorom človek žije životom Boha, premieňa sa a stotožňuje so svojím Bohom. Je to prameň, z ktorého človek pije každé svetlo a poznanie odvekých právd, je to prameň, z ktorého vytryskujú potoky lásky. Tu sa človek ponára v Bohu, aby priniesol bohaté ovocie každej čnosti, osobitne lásky k blížnemu, lebo táto sviatosť je láskou. Tu dostáva Ducha Svätého so všetkými jeho darmi.“

Citlivosť bl. Márie Celesty na prítomnosť Zmŕtvychvstalého Pána v Eucharistii sa utvárala už v rodinnom dome:

„Raz večer som sa vyklonila z okna nášho domu, pretože som chcela adorovať Najsvätejšiu sviatosť, ktorú kňaz niesol chorému. Avšak namiesto kňaza nesúceho v rukách Najsvätejšiu sviatosť uvidela som nášho Pána Ježiša Krista ako majestátne nesie cibórium. Bol nádherný a plný jasu a moje srdce zranil láskou a nežnosťou. To videnie uchvátilo môjho ducha a naplnil ma údiv a prekvapenie. Nevidela som to telesnými očami, ale očami ducha. Od tej chvíle ma sprevádzala vnútorná a veľmi dôverná prítomnosť nášho Pána Ježiša Krista a celé moje srdce sa spaľovalo v Bohu. Jedného dňa ma počas svätého prijímania veľmi mocne zranila božská prítomnosť v ľudskej prirodzenosti. V tejto božskej sviatosti som prijala veľké svetlo a lásku. Uvidela som úžasnú Pánovu dobrotu voči mne a zároveň svoju veľkú nevďačnosť a neopätovanie Božej láskavosti.“

V rokoch mladosti nechýbali ani chybné kroky, ktoré priniesli vnútorný zmätok a bolesť, ale tie premohol Ježiš v Hostii. Tak Mária Celesta poznávala silu jeho pohľadu, jeho uzdravujúcej prítomnosti, priťahujúcej lásky. O jednej z takýchto udalostí píše v autobiografii takto:

„Moja duša sa nachádzala na vrchole svojej skľúčenosti. Až do Bielej soboty zotrvávala v mlčaní a pokore pred tebou, môj Pane. ... V to sobotné ráno som išla do kostola, no neodvážila som sa pozrieť na oltár, kde sa nachádzal svätostánok tvojej svätyne. Avšak keď nadišiel čas slávnostnej svätej omše tvojho zmŕtvychvstania, ... keď som pozdvihla zrak na svätostánok, zmizol všetok môj vnútorný strach. Láska moja, pozrel si sa na mňa nežným pohľadom Božej lásky a jediným božským posunkom si sňal všetko moje trápenie. Nespomínala som si už na to všetko, čo som si predtým vytrpela. Po svätej omši som pristúpila k svätému prijímaniu. Láska moja, len čo si vošiel do mojej duše, povedal si mi: „Nech pokoj vládne v tvojom srdci.“ Na tie slová sa moja duša uchvátená rozplynula a ponorila sa v tebe.“

Nech Ťa zaplaví jasavá radosť z daru vykúpenia:  https://www.youtube.com/watch?v=ITd0TNCMImA