Tak ako každé povolanie je nepochopiteľným tajomstvom Božej lásky a Božieho tajomného výberu, tak je to i v mojom prípade :)
Vnútorné vnímanie Božieho volania k zasvätenému spôsobu života som začala odkrývať na mojich prvých duchovných cvičeniach, keď som mala 15 rokov. Témou duchovných cvičení boli tri rôzne životné cesty – povolania: manželstvo, Bohu zasvätený život a slobodný stav. O každej z nich som mala dostatok informácii na to, aby som v sebe vycítila kam ma to ťahá viac a kam menej... a kam vôbec :) Už od samého začiatku som vnímala, že ma priťahuje viac život zasvätený Bohu ako cesta manželstva. A tu začal boj!!!
Predstavovala som si totiž svoj život skôr ako manželka, matka, túžila som si založiť rodinu, mať deti, ktoré mám veľmi rada. A tu zrazu, cítim volanie k niečomu úplne inému! Mala som dojem, akoby som ťahala povraz za jeden koniec a Boh za druhý. Napokon vyhrala silná vnútorná túžba po plnení Božej vôle. Bola som presvedčená, že Boh má so mnou nádherný plán a jedine vtedy, ak ho naplním, môj život bude mať zmysel a len vtedy budem naozaj šťastná. Verila som, že Boh je môj Otec a ja som Jeho dieťa. Mala som istotu, že Otec chce pre mňa určite len to najlepšie! Musela som najskôr poznať Božiu vôľu, aby som ju mohla plniť. Preto mojou ustavičnou modlitbou bola prosba, aby mi Boh dal milosť rozpoznať Jeho vôľu. A keď mi dá pochopiť, čo odo mňa chce a kde ma chce mať, aby mi udelil silu prijať ju za svoju. Ako som už spomenula, moje predstavy sa líšili od toho, čo mi ON začal ukazovať. A v tretej prosbe som prosila, aby mi daroval odvahu vykročiť a vyplniť Jeho vôľu v mojom živote.
Boh naozaj vypočul moje úpenlivé volanie k Nemu. Zažívala som rôzne situácie, viac aj menej výnimočné, v ktorých som mala príležitosť rozlišovať svoje povolanie. Okrem každoročných duchovných cvičení, počas ktorých sa moje povolanie kryštalizovalo, boli dôležitým momentom misie pátrov redemptoristov, ktoré boli u nás vo farnosti. Vtedy som prvýkrát počula o sestrách redemptoristkách. Ale veľmi skromne. Tento impulz však stačil k tomu, aby ma Boh podnietil zaujímať a dozvedieť sa o nich viac, keďže som už vtedy rozmýšľala nad zasväteným spôsobom života a konkrétne o kontemplatívnych klauzúrnych sestrách. Dovtedy som počula iba o karmelitánkach, o ktorých som – pochopiteľne - uvažovala, pretože iné mníšky som nepoznala. O nejaký čas neskôr sa mi dostala do rúk kniha Rehole a kongregácie na Slovensku, kde som si prečítala o prvej redemptoristke Márii Celeste a o charizme sestier. Bol to veľmi rozhodujúci moment v rozlišovaní môjho povolania. Niekoľkokrát počas čítania som sa zastavila a mala som dojem, že tam píšu o mne, o všetkých mojich nevypovedaných túžbach, ktoré som nosila hlboko v srdci. Jednoducho povedané: „našla som tam samu seba“ a mala som nádej na zrealizovanie túžob, ktoré Boh do mňa vložil. Môj verdikt po prečítaní týchto riadkov bol nasledovný: že „ AK, ma Boh naozaj chce mať pre seba a volá ma k zasvätenému životu, tak VIEM, že sú to redemptoristky.“ Mala som to úplne jasné!!! Ak rehoľa, tak redemptoristky. Žiaľ, moje pochybovanie, vyhováranie sa a spochybňovanie Božích znakov pokračovalo. Súčasne však pokračovalo aj Božie volanie a utvrdzovanie v tom, že moje srdce bude dovtedy nespokojné, kým nespočinie v ŇOM. Bol to skutočne vnútorný boj medzi Božou vôľou a mojou. Hoc som vedela a mala istotu, že to, čo má Boh pre mňa pripravené je pre mňa to najlepšie, ja som aj napriek tomu chcela niečo iné, chcela som ísť vlastnou cestou. Nebola som ešte pripravená urobiť krok odvahy a dôvery. Potrebovala som čas... čas dozrieť k tomuto dôležitému a celoživotnému rozhodnutiu. A Boh mi ho doprial. Mal so mnou trpezlivosť! Aj keď som Ho na moju odpoveď nechávala dlho čakať, On to so mnou nevzdal. Nenútil ma, ale trpezlivo na mňa čakal, čakal na moje slobodné rozhodnutie. Pán mi dával na výber. Nasvedčovali tomu aj moje viaceré zaľúbenia a chodenie s chlapcom. Zo začiatku myšlienky na zasvätený život pominuli, akoby som na to úplne zabudla. Semienko povolania, ktoré Boh do mňa vložil, však rástlo a zapúšťalo korene aj napriek tomu, že som tomu nevenovala nejako extra pozornosť. Až po dlhšom čase sa opäť vrátila túžba patriť celkom Bohu, úplne sa mu odovzdať a žiť pre Neho. Nadišiel čas definitívne sa rozhodnúť. Nebolo to ani tentokrát ľahké... Ale Boh mi udelil všetky potrebné milosti, aby som dokázala urobiť rozhodný krok do neznáma a išla za hlasom svojho srdca. Pán si použil aj túto skúsenosť, aby mi ukázal a dal pochopiť, že žiaden človek – muž, nedokáže naplniť a uspokojiť túžby, ktoré sú v mojom srdci, jedine Boh! Nabrala som teda odvahu a po prvýkrát som napísala sestrám, potom nasledovalo prvé stretnutie, duchovné cvičenia, kde som mala možnosť viac spoznať komunitu sestier, denný program modlitby a práce. Približovala som sa tak duchu charizmy, ktorá ma čoraz viac fascinovala a v ktorej som sa úplne nachádzala. Jednoducho... cítila som, že tu je moje miesto, ktoré Boh už dávno pripravil a vybral, aby som vyplnila Jeho plán s mojím životom.
Boh to so mnou nevzdal! Nikdy neprestal dobývať moje srdce a za to som Mu nesmierne vďačná. ĎAKUJEM Bohu za tento nezaslúžený dar - dar povolania, za to, že si ma vybral spomedzi mnohých, aby som Mu navždy patrila ako redemptoristka. Práve tu sa realizujú túžby môjho srdca a vďaka tomu, môžem prežívať zmysluplný a radostný život s Bohom a viem, že som tam, kde ma chcel mať Boh :)
