Úlohou nášho kontemplatívneho klauzúrneho spoločenstva je svojím svedectvom života modlitby a lásky privádzať iných k hlbokému a osobnému vzťahu s Kristom a vyžarovať lásku, radosť, pokoj – hodnoty, ktoré sú ovocím dôverného prebývania v Božej prítomnosti.

*****

Bl. Mária Celesta často písala o pohľade upretom na Ježiša a zdôrazňovala, že je to jediná cesta k svätosti:

„Nech sa neklame žiadna duša, ktorá chce dôjsť k dokonalosti, že ju môže dosiahnuť na inej ceste než prostredníctvom vytrvalej bdelosti a pohľadu upriameného na svojho Boha prítomného v láske. Čím väčšia bude jej usilovnosť, tým skôr dosiahne dokonalosť.“

Nielen my hľadíme na Ježiša, ale On hľadí na nás a to s láskou a milosrdenstvom, ako píše Matka Celesta v Stupňoch modlitby:

„Raduje sa, že môže naňho hľadieť duchovným zrakom, a ešte väčšmi z toho, že on na ňu hľadí s láskou a milosrdenstvom a celú ju preniká.“

Boží pohľad nás neustále tvorí, obnovuje, obdarúva milosťou. Nie je to pohľad nahnevaného sudcu, ale dobrého Otca, ktorý miluje svoje dieťa také, aké je, a zároveň túži, aby rástlo, bolo čoraz lepšie a krajšie. Neustále na nás spočíva Boží pohľad plný lásky. Pán hľadí a trpezlivo čaká, kým mu odpovieme láskou. Často si to  neuvedomujeme, zabúdame na to, ale hovoria o tom mystici a viera potvrdzuje túto pravdu. Bez ohľadu na našu vieru či nevieru, pozornosť či nepozornosť, Boh je a stále nás tvorí, neustále pozerá na nás s láskou. Ide o to, aby sme mu odpovedali, aby sme mu dali prvé miesto, ktoré mu patrí v našom živote, v našom srdci.

Začíname sa približovať k pojmu kontemplácie, ktorá je nadviazaním hlbokého vzťahu s Bohom, nazeraním na Neho,  zvelebením a adoráciou. Môže byť aj zotrvaním v tichu pred Ním. Kontemplácia je darom Ducha Svätého  a môžeme ju porovnať k vstupovaniu do svetla, lebo Boh je svetlom. Svetlo je biele, priezračné, ale občas môže oslepovať. Vtedy sa kontemplácia javí ako temnota a kontemplatívny človek  vie, že tá temnota obklopuje dušu  pre  nadmerné Božie svetlo a akoby oslepuje, a že to môže byť Božie očistenie, vytvárajúce cestu k vnútornému stretnutiu s Kristom.

Také sú začiatky cesty kontemplácie, a potom cesta pokračuje nahor, kde Mária Celesta zakúša nezvyčajnú krásu zotrvávania v „sladkej spoločnosti“ Boha. On sám jej tam stačí a je všetkým, „celým jej šťastím“.

Ježiš stačíš mi sám: https://www.youtube.com/watch?v=-q-ckuYBS1A