A k tomuto vzťahu so živým Bohom sme volaní každý deň.

Môžeme povedať, že povolanie je nikdy nekončiacou sa záležitosťou, lebo Boh neustále volá a čaká na našu odpoveď.

Celý náš život je volaním a  neustálou odpoveďou, komunikáciou s Bohom. 

Treba nám nastaviť „uši srdca“, aby sme počuli ako nás dennodenne volá, ako sa nám dnes chce podarovať.

To, čo ti on ponúka je niečo, čo si ani nevieš predstaviť. Možno máš pocit, že povolaním niečo strácaš, cítiš sa ochudobneným/nou o krásne a dobré veci.

Je pravdou, že ide aj o stratu, ale to sa nedá ani porovnať s tým, čo získaš!

Veľmi dobre to vyjadril aj Svätý Otec Benedikt XVI, vo svojom inauguračnom príhovore na začiatku svojej pastierskej služby:

„Kto nechá vstúpiť Krista, nestráca nič, absolútne nič z toho, čo robí život slobodným, krásnym a veľkým. Nie! Len v tomto priateľstve sa dokorán otvárajú brány života. Len v tomto priateľstve sa skutočne otvárajú veľké možnosti ľudského života... Drahí mladí: nebojte sa Krista! On vám nič neberie, ale dáva všetko. Kto sa daruje jemu, dostane stonásobne viac. Preto otvorte, dokorán otvorte brány Kristovi – a nájdete pravý život.“