Matka Celesta žila v období, kedy bola úcta k Ježišovmu Srdcu veľmi živá. Počiatok tejto úcty je hlboko biblický. V Starom zákone - ktorý našiel svoje naplnenie v Novom zákone. Sv. Ján apoštol je prvým ctiteľom Najsvätejšieho Srdca a patrónom úcty k Ježišovmu Srdcu. Kult Najsvätejšieho Srdca sa rozvinul už v prvých storočiach Cirkvi. Písali o ňom sv. Irenej, sv. Gregor Veľký, sv. Bernard, k sv. Augustín, sv. Anzelm, a mnohí iní veľkí cirkevní učitelia. V 13. stor. sa o ňu veľmi pričinili benediktínky sv. Gertrúda a sv. Mechtilda, sv. Katarína Sienská, potom rehoľa františkánov, jezuitov, dominikánov. Medzi týmito svätými zvlášť vyniká sv. Ján Eudes, (otec, učiteľ a apoštol kultu Najsvätejšieho Srdca) a potom samozrejme sv. Magita Mária Alacoque (+1690), vďaka ktorým sa úcta rozšírila na celú Cirkev. Každý svätý je ovplyvnený svojou dobou, pričom vnáša aj niečo nové, dar, pre budúce generácie. Aj pohľad bl. Márie Celesty na Ježišovo Srdce, jej láska, môže byť pre nás obohacujúcim impulzom pre náš každodenný život.
- Otec vám úplne odovzdal seba samého, keď daroval svetu svoje Slovo. Preto máte v evanjeliu všetko, čo je cesta, pravda a život. Celý Ježiš sa nám dáva vo svojom Slove, tu nám dáva celé svoje srdce!
Ak by sme chceli urobiť súhrn myšlienok, slov, ktoré zapísala Mária Celesta počas celého svojho života, ak by sme mali jednou vetou zhrnúť jej posolstvo Cirkvi a dnešným ľuďom – čiže nám, myslím si, že by to boli tieto slová: Boh je láska a miluje ťa!
Toto by nám dnes povedala, pretože toto nám hovorí cez svoj život, cez svoje texty ktoré máme. Mária Celesta sa podelila s nami svojou skúsenosťou a ako naša skutočná priateľka, sestra a matka nás vedie k našej osobnej skúsenosti Božej lásky.
Každému z nás patria slová, ktoré Ježiš povedal Márii Celeste:
- Milujem ťa nekonečnou láskou. Pozri, s akým zaľúbením a dobrotou ti ju preukazujem. Netúžim po ničom inom, ako obdarovať ťa ňou, moja drahá a milovaná nevesta.
„Oveľa dôležitejšie je uvedomiť si, ako veľmi nás Boh miluje, než to, ako veľmi ho milujeme my.“ (pp. František)
- Ježiš môjho srdca, tvoja božská láska, ktorou si ma miloval, zrodila v mojom srdci lásku k tebe.
Toto chce Ježiš „dosiahnuť“ aj v našom živote: Miluje nás a bude nás milovať, a bude robiť všetko preto - aby naše srdcia milovali, aby jeho láska bola v nás, aby sme „ochoreli“ na Lásku k Ježišovi. A buďme si istí, že v tomto úsilí nikdy nepoľaví, nikdy neprestane, nikdy sa neznechutí!
Myslím, že všetci poznáme hádam najslávnejší výrok sv. Augustína: Nespokojné je moje srdce, Bože, kým nespočinie v tebe. Pápež Benedikt XVI vo svojej kázni na slávnosť Zjavenia Pána veľmi nádherne povedal, že nielen moje, naše srdce je nespokojné, ale aj Božie srdce je nespokojné! Ak sv. Augustín prežil vo svojom živote tak veľkú nespokojnosť, akú nespokojnosť prežil Boh a akú ďalej vo vzťahu k nám prežíva?
„Nielen my, ľudské bytosti sme nespokojní. Aj Božie srdce je nespokojné vo vzťahu k človeku. Boh nás očakáva, vyhľadáva nás. Aj on je nespokojný, kým nás nenájde. Boh je vo vzťahu k nám nespokojný, vyhľadáva ľudí, ktorí sa nechajú osloviť jeho nespokojnosťou, jeho láskou k nám, ktorí mu umožňujú, aby ich hľadajúci Boh v ich srdci oslovil.“
Iba veľkosť Božej lásky dokáže nami otriasť, pohľad na toho, ktorého naše hriechy prebodli! Ak naše srdce je stále ťarbavé a zatvrdnuté, nechápavé... potrebujeme hľadieť na srdce – prebodnuté srdce Ježiša. Potrebujeme „vstúpiť“ do vnútra tohto srdca. Boh nám v Ježišovi dáva nové srdce – dáva nám svoje srdce, aby sme milovali jeho srdcom.
Aj Matka Celesta sa cítila ako bezduchý, tvrdý mramor, vnímala svoje kamenné srdce. Takto píše svoje osobné vyznanie:
- Je pravda, že ťa milujem láskou všetkých serafínov a všetkých nebeských duchov, ale to preto, že ty si ma miloval prvý. Kým som bola predtým, ako si sa začal prihovárať môjmu srdcu? Bola som len bezduchým, tvrdým mramorom. Ale keď si sa prihovoril mojej duši, dal si mi ducha života. Môj milovaný, v plameni tvojej nekonečnej lásky si v mojej hrudi rozpálil živý plameň tvojej čistej lásky.
V meditáciách na obdobie cez rok čítame nasledujúce slová. Všimnime si, aký dôraz kladie na to, čo pre nás Ježiš urobil, čo urobil a robí pre každú dušu, pre každého človeka:
- S obdivom hľaď na toto Srdce, ktoré horí láskou. Opýtaj sa ho, prečo sa takto prestrojil, prečo sa zahalil do poníženosti, a dozvieš sa, že ti chce opäť darovať nebeské kráľovstvo, ktoré si stratila. Stal sa chudobným, aby si ty mohla vlastniť nebeské bohatstvo. Ponížil sa a prijal potupu, aby si ty mohla vystúpiť do nebeských výšin. Nemyslí na svoju námahu a bolesť, ba vôbec nemyslí na seba, pretože je zamilovaný do tvojho srdca. Jediné, čo chce, je milovať ťa, spasiť ťa a dať ti svoje bohatstvo. Zobliekol sa, aby zaodel teba. Ponížil sa, aby získal tvoje srdce. Zostúpil z neba a stal sa pútnikom, pretože ťa miluje až do krajnosti. A čo ty, na čo myslíš, čo robíš? Prečo si tak málo ceníš jeho nesmiernu lásku?
Všetko čo pre nás Ježiš urobil, je zhrnuté v slovách: pretože je zamilovaný do tvojho srdca! Pretože Boh je zamilovaný do môjho srdca, pre mňa prijal ľudské telo, pre mňa sa stal chudobným, ponížil sa, zostúpil z neba... Burcujúca a provokujúca je aj otázka na konci. Kladie ju predovšetkým sebe, urobme aj my to čo ona, pýtajme sa seba: A čo ty, na čo myslíš, čo robíš? Prečo si tak málo ceníš jeho nesmiernu lásku? Je iba na nás, na každom z nás, či si dovolíme vstúpiť do srdca...
