“Vrúcne som zatúžil dať svetu svojho Ducha a obdariť Ním moje rozumné stvorenia, aby som žil s nimi a v nich až do konca sveta.”
Toto je len jedna veta, len úryvok, ale je pre nás nesmierne dôležitý. Tak, ako Boh Otec túžil vypovedať tieto slová cez Matku Celestu v dobre, v ktorej žila, vypovedať ich do Cirkvi, ktorá bola vtedy sťaby tak umorená pravidlami, príkazmi, zákazmi, vysokými “latkami”,- všetko v podstate dobrými vecami, ale ktoré boli bez Ducha Svätého nemožnými, neúnosným bremenom, - tak isto to chce Boh Otec znovu zopakovať aj pre nás, tu dnes, on je tu živý!
“Vrúcne som zatúžil dať svetu svojho Ducha a obdariť Ním moje rozumné stvorenia, aby som žil s nimi a v nich až do konca sveta.”
V dobe, v ktorej žila, to boli nesmierne šokujúce slová. Ale tu zaznieva- od Boha Otca- od Toho, ktorý sa vtedy- a často aj dnes- chápal ako prísny a neúprosný Sudca, policajt, ktorý neustále striehne a čaká len na to, keď niekto zhreší aby ho mohol spravodlivo strestať- tu zaznieva: “Vrúcne som zatúžil dať svetu svojho Ducha a obdariť Ním moje rozumné stvorenia, aby som žil s nimi a v nich až do konca sveta.”
To je to najdôležitejšie a najšokujúcejšie, čo chcel svojmu zmorenému a ustráchanému ľudu povedať Boh Otec, vtedy, a uverme, že aj dnes, aj teraz. On vrúcne zatúžil- aké nesmierne silné sú tieto slová- vrúcne zatúžil darovať nám svojho Svätého Ducha! A kto je to Duch Svätý? Je to Boh, tretia božská Osoba, je to dar Lásky! Boh nám chce dať seba samého! Pozrite- Boh vie, On dobre vedel, že tak, ako ľudia v časoch Matky Celesty, tak aj my nie sme schopní žiť dokonale, žiť dobre sami od seba, dosiahnuť Ho naším úsilím, len preto, že nad nami neustále visí hrozba trestu za to, keby sme nežili dobre. Boh vie, že sami zo seba nemôžeme nič urobiť, pamätáte si, čo povedal Ježiš- vtelený Boh- pri poslednej večeri? “Bezo mňa nemôžete nič urobiť!” A potom začal svojím učeníkom hovoriť o Duchu Svätom. Náš Boh nás chce vtiahnuť do kolobehu lásky, ktorý je v Srdci Najsvätejšej Trojice. Boh Otec miluje svojho Syna Ježiša a celkom sa Mu dáva. Syn je úplne prijímajúci a súčasne úplne dávajúci. A táto ich vzájomná láska- láska vzájomného daru seba a odpovede sa stáva Osobou, živou Osobou- treťou božskou Osobou, ktorú voláme Duch Svätý. Otec a Syn prišli dať tohto svojho Ducha na svet, darovať Ho nám, aby nás vtiahli, pritiahli, aby nás zapojili do tohto kolobehu lásky. Vtedy, keď prijímame túto vzájomnú lásku, ktorá prúdi medzi Otcom a Synom, vtedy, keď prijímame Ducha Svätého vtedy dokážeme to všetko ostatné- robiť dobro, konať dobré skutky, dobré diela, veľké veci. Ale až na druhom mieste, vždy až na druhom mieste. Najdôležitejšie je, že uspokojujeme Božiu túžbu po nás, po vzťahu s nami a tiež našu vlastnú najhlbšiu túžbu. Pretože Boh, ktorý si nás stvoril pre seba a vrúcne po nás túži, On vložil do každého ľudského srdca neuhasiteľnú túžbu po sebe samom- pretože chcel žiť vo vzťahu s nami! Takže sme takto stvorení! Táto naša túžba po Bohu môže byť mnohokrát v nás veľmi hlboko, zaprataná všeličím možným a nemožným, ale nie je možné ju z neho odstrániť. Ani keby sme akokoľvek nahrešili, alebo čo urobili.
