Musím priznať, že o Duchu Svätom sa asi nehovorí celkom ľahko, lebo- nuž, nám ľuďom je akosi tak najťažšie predstaviteľný. My ľudia keď vnímame Boha, tak si pomáhame našimi ľudskými skúsenosťami. A keďže Boh je neviditeľný, snažíme sa Ho nejako “vtesnať” do našich ľudských “pojmov”. Vlastne všetko si dávame do našich ľudských pojmov, celú realitu okolo nás. A to je normálne a v poriadku- veď sme ľudia.
A čo sa týka nášho Boha, nuž, musíme priznať, že dávať si Jeho do našich ľudských pojmov- čo je normálne a prirodzené, pretože sme ľudia a máme ľudský spôsob myslenia- je síce vždy nie celkom dokonalé, lebo Božia realita nás neskutočne prevyšuje, ale nejako sa to do istej miery dá. Čo sa týka Boha Otca a Ježiša, nie? Keď sa nad tým zamyslíme, ešte sa celkom dá Boh Otec- všetci sme mali otca, mnohí ešte máme, takže ten pojem, tá predstava, že Boh je Otec, nám nie je taká vzdialená, všetci ju poznáme- na našej jednoduchej, ľudskej úrovni. A sme požehnaní tí, ktorí máme, alebo sme mali dobrého otca- lebo keď to tak nebolo, potom - takmer je to pravidlo, najmä na začiatku života s Bohom, že si automaticky a celkom prirodzene prenášame naše negatívne zážitky s naším vlastným otcom na Boha Otca. A potom je problém. Je to nesmierne dôležitá téma, ale nie naša dnešná, takže ideme ďalej. Potom máme Ježiša- to je niečo ešte lepšie, lebo Ježiš- z katechizmu vieme- je pravý Boh, Boží Syn a ktorý sa stal pre nás Človekom. Boh, ktorý sa stal človekom. S Ježišom zvyčajne- zdôrazňujem, že nie vždy- máme taký najspontánnejší vzťah. Ako to máte vy? Počula som veľa svedectiev ľudí, ktorí neboli veľmi veriaci, buď vôbec, alebo tak len “nedeľne”, formálne, a potom do ich života vstúpil Boh, spoznali Ho ako živú Osobu(lebo Boh je živá Osoba) a obyčajne má človek potom tak najbližšie k Nemu, k Ježišovi. To je pre nás zvyčajne taká spontánne najbližšia Osoba- Boh, ktorý sa vtelil, aby sa nám dal poznať, aby žil s nami, ktorý nás vykúpil.
No a asi najkomplikovanejšie je to pre nás ľudí mnohokrát s treťou božskou Osobou- s Duchom Svätým. Je okolo Neho veľmi veľa tajomnosti, nejasnosti, omylov. Je pre nás ľudí najtajomnejšou božskou Osobou, lebo je nám ľuďom najmenej predstaviteľný. Už som počula, že Ho niektorí ponímajú za nejakú pozitívnu energiu, nejakú takú.. niečo dobré, čo tu plynie okolo nás, čo robí dobré veci, niečo, proste niečo také.. dobré.. alebo prípadne holuba- viete, ako je v tom Evanjeliu o krste Pána Ježiša. Ale Duch Svätý to nie je holub! To nie je niečo! Musíme si uvedomiť, že Duch Svätý to je Osoba- áno, my väčšinou keď povieme osoba- tak v našom ľudskom ponímaní si predstavíme človeka, ale Duch Svätý je Boh poza našimi ľudskými pojmami- ale naozaj živá Osoba, osobný Boh! Živý, milujúci, všadeprítomný, nezabúdajme na to! Nie niečo, ale Niekto! Živá Osoba, ktorá nás miluje a vrúcne túži po spoločenstve s nami. A je tiež nesmierne dôležité, aby sme Ho jednoducho neprehliadali! Viete, toto Ježiš veľmi zdôrazňoval- spomeňme si- veľa hovoril o Duchu Svätom- pri rozhovore so Samaritánkou, ešte predtým s Nikodémom, na niekoľkých miestach v Evanjeliu, dosť veľa pri Poslednej večeri. Prečo je pre nás Duch Svätý taký dôležitý?
- Za čias Matky Celesty...
Naša blahoslavená Matka Mária Celesta Crostarosa hovorí o Duchu Svätom veľmi veľa. Keď čítavam knihy, ktoré napísala, no- ozaj až žasnem. Možno vám to nepríde nejaké zvláštne, veď predsa žila v kláštore, tak by mala písať sväté veci, ale- to len ozaj veľmi malý historický exkurz- v dobe, v ktorej žila( 18. storočie), sa medzi veriacimi, aj medzi vzdelanými, teológmi, tou duchovnou takpovediac “elitou”, vrchnosťou o Duchu Svätom veľmi nehovorilo. Nuž, bola taká doba a v teológii sa dával veľký dôraz na iné veci, hovorilo sa o iných veciach. Iné sa zdôrazňovalo- napríklad veľmi pekne sa rozvíjala Mariánska úcta, alebo- to je také typické pre tú dobu- veľa sa hovorilo a kázalo k Pánovom utrpení za nás- toto bola taká obľúbená téma jej doby- písali sa knihy, rôzne pobožnosti, aj Matka Celesta ich spomína, maľovali sa obrazy na tú tému, sochy. Bolo množstvo kázní o Ježišovom umučení, vtedajší kazatelia chceli- to bolo dobré-, aby mali ľudia veľmi živo pred očami, čo Ježiš za nás vykonal, že nás vykúpil, že za nás splatil dlh Otcovi, v Neapole, kde vyrastala Matka Celesta- taliani, tí južanskí taliani, sú veľmi takí expresívni, všetko vyjadrovali veľmi expresívne, tak naturalisticky- z tých čias sú kríže(možno ste videli) ako z filmu Umučenie Krista- Ježiš celý krvavý, dotrhaný, mäso, koža na franforce.. Aj svätý Alfonz, zakladateľ Redemptoristov a duchovný priateľ blahoslavenej Márie Celesty, bol okrem všetkého iného, čo vedel a dokázal- umelcom- a namaľoval obraz Ježiša- vlastne takého, zachovala sa aj jedna socha ukrižovaného Krista- no, na ňu sa nedá dlho pozerať. Teda ja som sa nedokázala. Vtedajšia teológia jednoducho chcela, aby mal človek ozaj živo na pamäti Ježiša Spasiteľa, a to čo za nás vytrpel. Jeho vykupiteľské dielo. Už trochu menej sa kládol dôraz, či sa vysvetľovalo, že za nás trpel z lásky, že Boh je láska, a že nás miluje, ale nuž- to bola tá doba. Každá mala nesmierne bohatstvo v sebe, ale aj úskalia.. Bolo dôležité, aby mali veriaci bázeň pred Bohom, ale žiaľ väčšinou mali z Neho jednoducho strach, z prísneho Boha, Sudcu, aby boli poslušní, aby- dobre žili, aby robili dobre, aby konali dobré skutky, nezabíjali, nekradli, chodili do kostola, zúčastňovali sa pobožností; zaslúžili si peklo svojimi hriechmi a mali dlh pred Božou tvárou, a prišiel Ježiš, ktorý zomrel, aby zadosťučinil Bohu za urážky, ktorými sú pre Neho naše hriechy no a my, čo sme boli pokrstení, sa teraz po celý náš zvyšok života máme zo všetkých síl usilovať žiť už dobre, nerobiť zlo, nepáchať hriechy, snažiť sa, ako sa len dá, dosiahnuť Boha, dôjsť k Nemu, nejako sa k Nemu “dopracovať”, vyvíjať obrovské úsilie, aby sme k Nemu došli- robiť, robiť, robiť, nerobiť, nerobiť, nerobiť... toto všetko nie je zlé, to je dobré, veď my máme žiť dobre a vieme, že viera bez skutkov je mŕtva, ale ľudia boli často plní strachu, znechutenia, zúfalstva zo seba, že nedokážu žiť od spovede už čisto, bezúhonne, nevládali... som presvedčená o tom, že to bolo preto, že sa azda zabúdalo práve na Ducha Svätého.
