O pôstnom období, na prahu ktorého stojíme, v bode 1438 hovorí Katechizmus katolíckej cirkvi takto: „Kajúcne obdobia a dni v liturgickom roku (Pôstne obdobie, každý piatok na pamiatku Pánovej smrti) sú význačné chvíle v kajúcnej praxi Cirkvi. Tieto obdobia sú osobitne vhodné na duchovné cvičenia, kajúcne liturgické pobožnosti, púte na znak pokánia, dobrovoľné odriekania, ako je pôst a almužna a bratské podelenie sa (charitatívne a misijné diela).“ Táto definícia, akokoľvek výstižná a pravdivá, však nestojí na počiatku. Toto nie je začiatok.
Keď bl. Mária Celesta pozerá na Ježiša, vždy vidí na prvom mieste Božiu lásku. A táto láska nie je hocijaká. Mária Celesta spoznala Božiu lásku na „vlastnej koži“, na vlastnom živote, zakúsila ju vo svojich vlastných, osobných dejinách a odvtedy ju 1 M. C. Crostarosa, Meditácie na Advent a Vianoce, č. 37, II. 2 „ Tak mocne si pripútal moje srdce k tvojmu, že sa mi zdá, že každý úd tvojho mystického tela je spojený s mojím srdcom, Ježišu môj. V mojom srdci spojenom s tvojím srdcom nosím vyrytý obraz všetkých duší – mojich blížnych. Môj Pane, od chvíle, keď som sa s nimi zasnúbila v tvojom Božskom srdci, ustavične trpím bolesťou lásky a môj duch bez prestania volá k tebe prosebným hlasom o spásu ich duší. (...) Môj Pane a Otče, svojou láskou stravuješ moje vnútro. Celá moja duša sa stala plameňom, ale nie preto, aby sa radovala z odpočinku. Ustavične bdiem a neviem, kto ma zobúdza a raní počas môjho pokoja. Je to akoby mi niekto vravel: „Prečo sa nesnažíš urobiť niečo na slávu a česť tvojho najvyššieho Dobra a nechávaš uplývať dni života, ktoré sú také drahocenné pre tých, ktorí milujú? Zabudni na seba, nemysli už na seba. Modlitbou, príkladom a slovami konaj vo svojom blížnom diela na oslavu veľkého vladára!“ 2 nenazývala ináč ako láska „nadmerná“. Ako jej milovaní priatelia, nechajme sa obohatiť jej vnímaním takejto Božej lásky, započúvajme sa do jej slov... Všetko, čokoľvek robíme, alebo lepšie- všetko to, čo máme robiť, všetko to, k čomu sme múdrosťou Cirkvi pozvaní počas pôstneho obdobia, musí byť nie našou „iniciatívou“, ale našou „odpoveďou“. Odpoveďou na nadmernú Božiu lásku voči mne. Bl. Mária Celesta sa modlí a prihovára k Bohu, ako k Najsvätejšej Trojici, aj v mene každého z nás, jej milovaných priateľov, ktorých jej Pán zveril, a ktorých navždy spojil s jej srdcom: „Najsvätejšia Trojica, Otec, Syn a Duch Svätý, svojou mocou stvoril si ma z ničoho, zušľachtil si moju dušu, keď si ju stvoril na svoju podobu, ako Vykupiteľ si ma vykúpil, ako Ženích si si ma vybral spomedzi mnohých- z nadmernej lásky!“ Termín „nadmerná láska“ sa v dielach bl. Márie Celesty opakuje ako refrén, ako neúnavné ritornello „ľúbostných árií“ všetkých jej diel. Takto, práve takto vnímala, prežívala a poznala bl. Mária Celesta Božiu lásku- ako lásku „nadmernú“. A toto je jej odkaz, jej posolstvo, jej slovo pre nás aj na toto začínajúce sa pôstne obdobie: Boh ma miluje láskou, ktorá je nadmerná, ktorá nemôže byť ohraničená (ani našou ohraničenosťou!!!- alebo ešte lepšie- vôbec nie ňou!), láskou, ktorá je príliš veľká! Láska, z ktorej si nás Boh stvoril pre seba, láska, ktorou nás túži zahrnúť- neustále zahŕňať.
