Ježiš Matke Celeste povedal:
- Môj božský jas ničí škvrny, do ktorých bola duša nedobrovoľne stiahnutá svojou krehkosťou. Preto vždy, keď ma budeš prijímať vo svätom prijímaní, vzbuď si úmysel prijať nanovo v mojom srdci a skrze moju krv krstné rúcho. A buď si istá, že vždy, keď vstúpiš so mnou do zjednotenia v láske, vyjdeš ešte krajšia a čistejšia.
Mária Celesta sa delí so svojou skúsenosťou, čo spôsobilo v nej sväté prijímanie:
- Dnes ráno po svätom prijímaní, na slávnosť Zoslania Ducha Svätého, sa mi zdalo, že si vošiel do mojej duše. Tvoj božský Duch vošiel ako prudký svetelný šíp a prenikol celú moju dušu. Vtedy som si uvedomila, že v tebe, Slovo Otca, mi bol daný Duch pravdy, ktorého som v srdci prijala ako ohnivý a zároveň sladký šíp, ktorý vo mne spálil všetko moje zlo; v jeho svetle som sa javila sebe samej ako dvojročné dieťa v tvojom srdci. Môj drahý Milovaný, nikdy nedokážem vyjadriť, kým si! Si poklad nevyčísliteľnej hodnoty; bohatstvo, ktoré sa nekončí; krása, ktorej sa nič nevyrovná. Si môj a ja som sa prestala báť, pretože mám teba; tvoje bohatstvá sú moje, a moje zlo je pochované v tvojom dobre.
Eucharistia nás tou istou láskou, ktorú v nás zapaľuje, chráni predbudúcimi smrteľnými hriechmi. Čím väčšiu účasť máme na Kristovom živote a čím väčšie pokroky robíme v priateľstve s ním, tým ťažšie sa od neho odlúčime smrteľným hriechom. Eucharistia nie je zameraná na odpúšťanie smrteľných hriechov. To je vlastné sviatosti zmierenia.
Matka Celesta na konci svojho duchovného denníka: Rozhovory duše s Ježišom zapísala:
Ďaleko od teba Ježišu je ľahké spáchať hriech...vôbec sa nedivím, že biedni ľudia na svete upadajú do toľkých smrteľných hriechov a bied. Nemôže sa diať inak, ak sa nachádzajú mimo tejto účinnej ochrany...keď ťa človek stratí z dohľadu, hneď padá.
