Krstom sa začleňujeme – „vrastáme“ do Kristovho tela, ktorým je Cirkev. Vchádzajúc do spoločenstva s Kristom, vstupujeme do spoločenstva s tými, ktorí sú tak isto vštepení do Krista.
Hneď na začiatku svojho duchovného denníka, Matka Celesta zachytáva Ježišove slová. Ježiš ju pozýva a pozýva aj nás: Pozri sa na svoju krásu, pozri na krásu duše, stvorenej na Boží obraz. Ježiš nás pozýva, aby sme mali účasť na jeho úžase, na jeho pohľade na nás. Treba povedať, že my neustále potrebujeme „vstupovať“ do tohto jeho pohľadu na nás, na iných... Skôr ako sa pozrieme na seba a na mojich bratov a sestry vedľa mňa, čiže na to spoločenstvo hriešnikov, nutne sa potrebujeme zahľadieť do Božích očí, do Božieho Srdca!
- Nevesta moja, vojdi do môjho srdca a pohliadni na krásu obrazov, ktoré som stvoril na moju podobu, a nečuduj sa už, že som zostúpil z neba a za nich som zomrel na kríži – to všetko vykonala moja láska. Veľká je tvoja dôstojnosť a veľká je moja láska k tebe!
- Dnes ráno ťa mimoriadnym spôsobom pozývam do svojho srdca a túžobne ťa očakávam. Chcem, aby si sa v ňom zasnúbila so všetkými dušami, ktoré sú v mojej Cirkvi, ako aj s tými, ktoré ešte nie sú v jej lone. Túžim, aby si ich milovala rovnakou láskou, akou ich ja vrúcne milujem. A podobne ako som ja myslel väčšmi na ne než na seba, kým som bol na svete, tak isto aj ty – nemysli už na seba, ale na spásu duší, ktoré tak veľmi milujem...
Krstom sme sa stali Otcovými deťmi a pre seba navzájom bratmi a sestrami. Či chceme, alebo nie, sme si navzájom zverení! Matku Celestu Ježiš tak viedol, aby vo svojom živote priam bytostne vnímala nielen fakt, že jej život je zakorenený v Bohu, ale že spolu s Ježišom jej život je prepojený s inými. A tak isto je to aj s nami!
Matka Celesta nás učí, že modlitbou vstupujeme do Ježišovho Srdca. Je to Ježiš, ktorý nás pozýva, aby sme tam vstúpili a vchádzali neustále. Preto modlitba je nevyhnutným prostriedkom, aby sme si osvojili Ježišovo zmýšľanie, lásku jeho Srdca voči Otcovi a všetkým našim bratom a sestrám.
