Matka Celesta v meditáciách na pôstne obdobie, ako ovocie osobného rozjímania nad evanjeliom, napísala tento nádherný text: „Slovo, Ženích duše, tvoje slová obsahujú Božie poklady neopísateľnej hodnoty! Tvoja náuka klíči ako semienko večného života v hĺbke duše, ktorá miluje Boha. Môj Pane, ty hľadáš tých, čo by ťa počúvali.“
Ježiš hľadá tých, ktorí by ho počúvali! Ježiš chce byť nami počutý! Kedy konečne „dobrovoľne zložíme zbrane“? (Našu hluchotu, odmietanie Božieho slova, prehlušovanie ho, ...). On chce k nám hovoriť a prihovára sa nám neustále. V ôsmom stupni modlitby Matka Celesta napíše, že Slovo prebýva uprostred spravodlivej duše a nikdy nemlčí! Slovo nikdy nemlčí, neustále k nám hovorí – preto, aby nás obdarovalo svojimi pokladmi, aby v nás klíčil Boží život.
Povedali sme si, že Božie slovo je skalou pre dom nášho života, je svetlom pre naše nohy, je naším pokrmom, je prameňom, ktorý osviežuje, dáva život a robí náš život plodným. Ale ako sa to má žiť v našom každodennom živote? Čo znamená počúvať a uskutočňovať slovo? Čo znamená rozjímať nad ním dňom i nocou? Myslím, že ak sa nás predchádzajúce slová, čo len trochu dotkli, a prebudili v nás hlad po Božom slove, uvedomujeme si, že nutne potrebujeme to všetko „vteliť“, do nášho života, pýtame sa tak ako Panna Mária: Ako sa to stane? Ako sa má stať to, že Božie slovo bude nie iba „predo mnou, vedľa mňa“ v napísanej knihe, ale bude VO MNE, bude svetlom vo mne, bude ma znútra premieňať, očisťovať, osvecovať, viesť... Ak sme dozreli k takémuto osobnému presvedčeniu a chceme s týmto poznaním naozaj žiť – sme na dobrej ceste.
