Spolu prežívame tento čas pandémie- výnimočný čas, v ktorom akosi nič nie je ako vždy- ako normálne, ako zvyčajne. Na mnohých doliehajú súčasné obmedzenia veľmi konkrétne a bolestne, mnohí trpia kvôli fyzickej izolácii, odlúčenosti od svojich blízkych. Mnohí bolestne pociťujú obmedzenie verejných bohoslužieb, nemožnosť (takmer) prijímať Ježiša v Eucharistii.
My, sestry, si uvedomujeme, akú máme nesmiernu milosť, že tu v kláštore žijeme s Ním, so živým eucharistickým Ježišom pod jednou strechou a smieme Ho prijímať a navštevovať v našej kláštornej kaplnke “bez obmedzení” a tieto dni- týždne- sú pre nás časom každodennej intenzívnej, vrúcnej modlitby o Božie milosrdenstvo nad nami, ukončenie pandémie a Jeho blízkosť pri všetkých tých, ktorí trpia v jej dôsledku a osobitným spôsobom pre zomierajúcich, za pomoc zdravotníkom a dobrovoľníkom a radosť večného života pre zosnulých... A práve toto je čas, v ktorom blahoslavená Matka Mária Celesta Crostarosa prichádza ku každému z nás. S čím? Predovšetkým s láskou a darom blízkosti. Každý už máme skúsenosť s tým, že niekedy nám najviac pomôže nie to, že nám náš priateľ dá nejakú múdru a hotovú odpoveď na naše otázky, dilemy, utrpenie, ale to, že jednoducho JE s nami, pri nás. Bl. Mária Celesta ako naša priateľka je pri každom jednom z nás. A oproti akémukoľvek nášmu “pozemskému” priateľovi má tú výhodu, že pre ňu neplatia žiadne “obmedzenia”, ani fyzické bariéry či vzdialenosti;) Môže ( a aj je!) byť s nami, pri nás stále, a ako sme to už spomínali na jednom z predošlých stretnutí- úlohu sprevádzať nás, svojich priateľov, ktorých jej Pán zveril a stále zveruje, byť nám nablízku, pomáhať nám, viesť nás a prihovárať za na nás, prijala od Pána ako svoju osobitnú misiu, poslanie v Cirkvi- až do konca čias. Nezabúdajme na to, že to tak je, a že ona je s nami; a tou najväčšou túžbou akéhokoľvek svätého, ktorý je v nebi- aj našej Matky Celesty, ženy tak veľmi zamilovanej do Ježiša- je viesť nás bližšie k Pánovi v akýchkoľvek okolnostiach sa nachádzame, čímkoľvek prechádzame... Práve táto situácia, v ktorej žijeme, čas obmedzení, (takmer) nemožnosť zúčastňovať sa svätých omší a prijímať Ježiša v Eucharistii- sa môže stať výnimočným časom výnimočného stretnutia sa s Bohom. Nejestvuje nič, čo by bolo vyňaté spod Jeho moci a pôsobenia.
