Všimnime si, ako sa Mária Celesta pozerá na svoj vlastný život. Mohli by sme to zhrnúť do slov: “Môj život= svedectvo o neopísateľne veľkom Božom Milosrdenstve”. Bl. Mária Celesta sa pri opisovaní zážitkov a udalostí zo svojho života viackrát zastavuje, a z opisovania detailov prejde k niekoľkým vetám, ktorými akoby zhŕňa celý svoj život- v celosti.
Spomeniem tu niektoré z týchto momentov- všetky z Autobiografie- pretože tento jej pohľad na svoj vlastný život bude svetlom aj pre nás, a kľúčom k jeho čítaniu a spoznávaniu osoby a osobnosti Márie Celesty Crostarosa. Všimnime si pri čítaní týchto statí, že ich spoločným menovateľom je 1. hlboké vedomie o Božej nesmiernej (alebo ako ju Mária Celesta s obľubou nazýva- “nadmernej”) láske voči nej, 2. uvedomovanie si svojej ľudskej hriešnosti, slabosti, krehkosti, nevernosti (pričom sa nikdy nevyhýba tomu, aby ich otvorene pomenovala a písala o nich), a v tom všetkom 3. triumf nekonečného Božieho Milosrdenstva! Čítajme teda ako Mária Celesta píše o svojom živote: Náš milovaný Boh vylieva na svoje stvorenia prúdy božského milosrdenstva a v tých najúbohejších necháva zažiariť svoju veľkosť. Tak urobil aj mne: preukázal mi mimoriadnu milosť a milosrdenstvo, keď s nesmiernym súcitom zhliadol na mňa od samého začiatku. (str.29) Kto môže opísať veľkosť Pánovho milosrdenstva a jeho nekonečnú dobrotu voči dušiam, ktoré vykúpil? Keby sme my, stvorenia, boli schopné čo i len trošičku pochopiť jeho dobrotu, zošaleli by sme z čistej lásky k božskému Milencovi. On sám hľadá duše, aby ich priviedol na cestu večnej spásy. Tak hľadal aj mňa, hoci som sa od neho vzďaľovala mnohými spôsobmi. On však s tým väčšou dobrotou a milosrdenstvom išiel za mnou, vzbudzoval vo mne nepokoj a pochybnosti, či nehreším a nezarmucujem Boha. (str.31) Z Pánovho príkazu a z poslušnosti spovedníkovi opíšem – vo forme monológu – milosrdenstvo, ktorým ma Boh zahrnul. Pobádaná jeho božskou láskou hovorím k Pánovi a svedčím o veľkosti jeho lásky, o jeho nesmiernej dobrote voči mne. (str.41) Večná a nekonečná Láska, kto môže opísať tvoje úžasné milosrdenstvo, aké prejavuješ úbohému stvoreniu, ktoré ťa toľkokrát urazilo? Ty, moja láska, nikdy si sa neunavil milovať ma i obdarúvať dobrodeniami. Stále si pri mne, aby som sa nevzdialila od teba, žriedla živej vody. S veľkou žiarlivosťou si ma strážil a bol si svetlom pre moje nohy, aby som nezblúdila na ceste. Stal si sa svetlom pre môj rozum, aby som vždy v tebe videla svetlo pravdy... (str.42) Aký si láskavý a milosrdný a ako ľahko odpúšťaš! Ty dokážeš naše zlo premeniť na dobro a z jedu robíš uzdravujúci liek. Nekonečná dobrota! Kto sa ti vyrovná v súde, spravodlivosti a pravde? Si obdivuhodný vo všetkých svojich dielach, avšak v milosrdenstve sa ti nik nevyrovná! Kto môže pochopiť tvoje cesty? (str.50) Milovaný Ježišu, Láska môjho srdca, kto by dokázal vyrozprávať nekonečné milosrdenstvo, ktoré toľkými spôsobmi preukazuješ svojmu nevďačnému stvoreniu? Od detstva si ma zahŕňal výnimočnou láskou a predbiehal si ma svojou milosťou. Keď rozmýšľam o veľkom milosrdenstve, aké si mi daroval, žasnem a v rozpakoch zatajujem dych. Zahanbujú ma nielen hriechy, ktorých som sa proti tebe dopustila, ale predovšetkým dobrodenia, ktoré si mi udelil bez akejkoľvek mojej zásluhy. No teraz ich opíšem, ako najlepšie dokážem a ako ty chceš, na moje zahanbenie a na tvoju väčšiu slávu. Hoci nikdy ich nedokážem dostatočne vyjadriť, lebo tvoja láskavosť voči mojej nevďačnej duši je nesmierna. Vyrozprávam všetko, čo mi pripomenieš. (str.60)
