Čo znamená rozlišovať v našom živote? Rozlišovať znamená poznávať, rozhodovať sa a voliť si slobodne a zodpovedne. Bez rozlišovania sme v chaose. Správne rozlišovať a rozhodovať sa je z jednej strany darom a charizmou Ducha Svätého a zároveň je umením, technikou, ktorú sa máme naučiť cvičením.
V Novom Zákone je rozlišovanie chápané ako charizma, dar Ducha Svätého. „Jeden dostáva skrze Ducha slovo múdrosti, iný podľa toho istého Ducha slovo poznania, iný vieru v tom istom Duchu a iný v tom istom Duchu dar uzdravovať, iný schopnosť robiť zázraky, iný prorokovať, iný rozlišovať duchov“ (1 Kor 12, 8 - 10). Z tohto textu jasne vyplýva, že duchovné rozlišovanie je dar Ducha.
Na druhej strane Božie slovo hovorí, že rozlišovanie je tiež výsledkom našej spolupráce s milosťou. „Pevný pokrm je pre dokonalých, pre tých, čo majú návykom vycvičené zmysly na rozlišovanie dobra od zla“ (Hebr 5, 11 - 15). Niektorí duchovní autori opierajúc sa o tento text sú presvedčení o tom, že duchovné rozlišovanie sa dá do istej miery vycvičiť podobne ako hudobný sluch alebo sústredené čítanie. O cvičení fyzických zmyslov nepochybujeme, veď hudobné i výtvarné umenie je na ňom postavené. Toto sa bez istej praxe či cvičenia nezaobíde. I oblasť duchovného rozlišovania si vyžaduje cvičenia a návyky. Takéto cvičenia do značnej miery pripomínajú fyzické cvičenia a majú obyčajne dve fázy. Prvá z nich je úsilie, disciplína a neustála prax, zatiaľ čo druhou fázou je trvalý stav duše, ktorý je akýmsi zvykom, trvalým návykom.
V Rozhovoroch duše s Ježišom čítame tieto slová, ktoré boli aj pre Matku Celestu veľmi dôležitým kľúčom k dobrému rozlišovaniu: Môj Duch inšpiruje, pobáda, riadi a koná v duši spravodlivého, a preto sa človek nepomýli ohľadom dobra. On osvecuje rozum, vôli dáva istotu, vďaka nemu činy prinášajú ovocie, a preto sa pravdivo nazýva najvyšším Dobrom. Je dušou ľudskej prirodzenosti, ktorá pobáda k letu a k behu vo všetkom, čo je dobré. Človek sa preto nemôže pomýliť pri jeho rozoznávaní, ibaže by chcel oklamať sám seba.... Efekty pôsobenia môjho Ducha sú vždy pravdivé, bezpečné, jasné a dávajú opravdivú istotu. Obohacujú dušu jedinečným, s ničím neporovnateľným spôsobom.
Zlý duch koná presne naopak. Nech akokoľvek prikrášľuje svoju zlobu, vytvára iba zdanlivé dobro, ktoré sa dá ľahko rozlíšiť podľa svojich výsledkov. Ak aj zachováva jednu cnosť, ostatné cnosti zanedbáva. Ovocie jeho skutkov v duši je vždy temné, chladné a poznačené nejakým omylom. Duša, ktorá podlieha jeho vnuknutiam, pociťuje vždy strach, temnotu a neistotu.
Ježiš povedal Matke Celeste: Spravodlivosť a pravda musia panovať v tvojom srdci a ovládnuť celý priestor tvojho ducha a rozumu, ako pravdivé poznanie svätých... Ja človeku udeľujem poznanie, aby sa mohol poznať vo svetle pravdy.
