Všetci svätí, všetci ktorí mysleli a myslia to s Bohom vo svojom živote vážne, musia sa otvoriť na vedenie Ducha Svätého, musia prijať jeho svetlo – čiže dar rozlišovania. Bez toho daru Ducha veľmi ľahko zblúdime, veľmi ľahko zídeme z cesty, minieme svoj cieľ.
Duch Svätý nám prichádza na pomoc, aby sme všetko skúmali a čo je dobré, toho sa držali. Aby sme vedeli posúdiť a rozoznať, čo je lepšie.
Matka Celesta nežila svoj život na plytčine ale hĺbke. Ak pozorne čítame jej autobiografiu a spisy, ktoré nám zanechala, vnímame, že aj skrze svoju osobnú skúsenosť a dar Božieho Ducha sa naučila vo svojom živote rozlišovať, rozoznávať jemný Boží hlas. Ježiš aj nám adresuje tieto slová:
„Duše, ktoré po mne túžia, majú bedlivo skúmať, od akého ducha pochádzajú pohnútky ich srdca.“
Teda máme bedlivo skúmať: Čo nami hýbe? A od koho to pochádza! Bohu veľmi záleží na našom srdci, čím je obsadené. Je slobodné alebo „okupované“?
„Nech sa neklame žiadna duša, ktorá chce dôjsť k dokonalosti, že ju môže dosiahnuť na inej ceste než prostredníctvom vytrvalej bdelosti a pohľadu upriameného na svojho Boha prítomného v láske“.
„My si myslíme, že svätosť sa týka len toho, čo je pozitívne, dobré, veľkých a krásnych túžob. Svätosť, ktorú máme už tu na zemi prežívať je poznačená pokušeniami, našou zraniteľnosťou, pozostáva z vedomia nášho zla, našich pádov, zo skúsenosti odpustenia.
Dobro a zlo – z toho sa skladá naša svätosť na tejto zemi, to nám hovorí život všetkých svätých, ktorých sprevádzali veľké ťažkosti, veľké pokušenia. Svätí nám hovoria, že veľké túžby sú sprevádzané veľkými pokušeniami, a oni v plnosti prežili celú priepasť zla“ (Amedeo Cencini).
Ježiš často hovoril Matke Celeste: „Dcéra, stráž svoje srdce, aby si očistila, svoje vnútorné aj vonkajšie motívy, aby tak všetky tvoje činy boli ozajstnými deťmi mojej lásky.“
„Nedokážeš preniknúť do hĺbky svojho srdca a pochopiť dôvody pohnútok, ktoré ťa znepokojujú.“
Ak nie sme schopní, a naozaj nie sme schopní preniknúť do hĺbky svojho vlastného srdca, kto tam môže preniknúť? Kto tam dovidí? Kto nám pomôže zorientovať sa, čo sa v nás deje? Kto nám nastaví zrkadlo, ak my nevidíme dobre?
Na pomoc nám prichádza Duch Svätý, ktorý dýcha v Božom slove! Sv. František z Assisi nazýva Ježišove slová „voňavými“, lebo Božie slová sú naozaj také: voňajú po Duchu Svätom. A sv. Ambróz hovorí, že Písmo je nie len Bohom vnuknuté, ale aj „dýchajúce Bohom“, pretože vydychuje Boha.
