Ak by sme chceli urobiť súhrn myšlienok, slov, ktoré zapísala Mária Celesta počas celého svojho života, ak by sme mali jednou vetou zhrnúť jej posolstvo Cirkvi a dnešným ľuďom – čiže nám, boli by to tieto slová: Boh je láska a miluje ťa! Toto by nám dnes povedala, pretože takto sa k nám prihovára svedectvom svojho života, skrze texty ktoré máme. Mária Celesta sa podelila s nami svojou skúsenosťou a ako naša skutočná priateľka, sestra a matka nás vedie k našej osobnej skúsenosti Božej lásky.
My sa často „namáhame“, aby sme milovali Boha (a nie je to ľahké), robíme si predsavzatia, snažíme sa byť nábožní, modliť sa, konať skutky milosrdenstva, žiť podľa Božích prikázaní, žiť duchom blahoslavenstiev, žiť dobre, žiť jednoducho poctivo, čestne,... Toto je dobrý postoj, je to súčasť nášho kresťanstva, nášho vzťahu s Bohom, ale má to jeden háčik. V tomto všetkom môžeme zabudnúť na to, že kresťanstvo nie je o tom, čo ja robím pre Boha, ale čo Boh robí pre mňa! Nie ja Bohu robím dar, ale je to on, ktorý mne dáva všetko ako dar, dáva seba samého. Novosť kresťanstva spočíva práve v tom, čo Boh urobil a robí pre mňa a pre moju spásu. Na Božej láske nie je najdôležitejšie, že človek miluje Boha, ale že Boh miluje človeka a miloval ho ako prvý. „Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás.“ (1Jn 4, 10)
Tvít Pápeža Františka z nedele 3. 9. 2017
„Oveľa dôležitejšie je uvedomiť si, ako veľmi nás Boh miluje, než to,
ako veľmi ho milujeme my.“
Ak sa v našom živote budeme opierať iba na našich náboženských výkonoch, na dobre, ktoré sme vykonali a na všetkých našich dobrých skutkoch a čnostiach ...po istom čase zakúsime, že nám to ide ťažšie a ťažšie. Iba hlboké vedomie Jeho lásky voči nám dáva našej láske neskutočnú silu, dáva nášmu životu podľa Božích prikázaní radosť, skutočnú slobodu, lebo neustálym prijímaním Božej lásky prechádzame z mentality otrokov, pracovníkov k mentalite synov a dcér – milovaných synov a dcér!
Mária Celesta zakúsila vo svojom živote, že dar Božej lásky ju predchádza, že neustále je tou, ktorá sa má predovšetkým Bohom milovať! Z daru Božej lásky vyplýva všetko ostatné, vrátane našej odpovede, našej schopnosti milovať. To vedomie, že sme milovaní je naším DNA, naším genetickým kódom, ktorý nezmenia žiadne okolnosti nášho života! A spolu so sv. Pavlom bude vytrvalo hovoriť: Nič nás nemôže odlúčiť od Božej lásky! (Rim 8, 39) Jej krédom sú aj slová sv. Jána: „My milujeme, pretože on prvý miloval nás... my sme poznali a uverili láske.“ (1Jn 4, 19. 16)
V čase, keď žila bl. Mária Celesta sa v duchovnom živote kládol dôraz na osobné úsilie človeka, na asketické prostriedky, ktoré mali byť pomocou na ceste k Bohu. Ona taktiež žijúc v tamtom čase, prijala spôsob nábožnosti ľudí svojej doby, ale vždy vnímala prvenstvo Božej lásky vo svojom živote, vnímala, že ona odpovedá na bezhraničný dar lásky a tiež, že táto jej odpoveď je stále nedostatočná. Zakúšala denno denne vo svojom živote, že Boh ju predchádza svojou milosťou, a ako prvý ju miluje a pozýva, aby ho aj ona milovala. Prizrime sa teraz niektorým vybraným textom, ktoré sú toho svedectvom. Všimnime si ako ona konkrétne vo svojom živote vidí „stopy Božej lásky.“
- Od svojho duchovného vodcu som z Božej vôle dostala príkaz, aby som opísala hojné milosrdenstvo, ktoré mi vo svojej dobrote preukázal náš Pán Ježiš Kristus. On ma povolal, aby som ho nasledovala už od mojich najmladších rokov... Od môjho najútlejšieho detstva bol mojím učiteľom a sprievodcom. Viedol ma výnimočným spôsobom, s mimoriadnou nehou a božskou láskou. Túžim tým povzbudiť všetky veriace duše, aby nasledovali božského Učiteľa, ktorého nám dal večný Boh Otec ako sprievodcu na ceste do neba, lebo on má kľúče od nebeských pokladov. (Autobiografia, s. 25)
Tieto slová sú kľúčom k pochopeniu toho, čo zapísala vo svojej autobiografii. Táto kniha je o to vzácnejšia, že to nie je životopis, ktorý napísal niekto iný o nej, ale je to jej životopis písaný z vlastnej perspektívy. Píše ho na príkaz spovedníka v poslušnosti Božej vôli, a chce opísať hojné Božie milosrdenstvo, dobrotu, nehu a lásku, ktorú jej Pán preukázal. A je tu aj jej odkaz pre nás – pre každého z nás osobitným spôsobom: „Túžim tým povzbudiť všetky veriace duše, aby nasledovali božského Učiteľa, ktorého nám dal večný Boh Otec ako sprievodcu na ceste do neba.“
- Náš milovaný Boh vylieva na svoje stvorenia prúdy božského milosrdenstva a v tých najúbohejších necháva zažiariť svoju veľkosť. Tak urobil aj mne: preukázal mi mimoriadnu milosť a milosrdenstvo, keď s nesmiernym súcitom zhliadol na mňa od samého začiatku (Autobiografia, s. 29)
Milovaný Boh – takto vníma Boha v celom svojom živote, nikdy neprestane veriť v jeho lásku voči nej a k tejto láske bude pozývať aj iných. Sú to prvé slová ktorými začína jej autobiografia, sú akoby prvými akordmi symfónie, ktorá sa neskôr rozvinie.
