“Vrúcne som zatúžil dať svetu svojho Ducha a obdariť Ním moje rozumné stvorenia, aby som žil s nimi a v nich až do konca sveta. S nesmiernou láskou som im daroval svojho jednorodeného Syna, aby som ich v Ňom mohol všetkých objať...”
Náš Boh a Pán nás vrúcne túži objať! Žiadne: “Prosím, pozor- diktujem úvod do rehoľných pravidiel života. Budete robiť toto a toto.. nesmiete robiť toto a toto...musíte sa usilovať a snažiť. A poriadne!” Nie. Žiadne príkazy, žiadne zákazy, žiadne odporúčania na úvod... ale nečakaná explózia odvekej nekonečnej túžby Boha Otca objať si každého z nás ako svoje milované dieťa! Objatie Boha! Jeho vrúcna, vášnivá túžba po nás! Keď Mária Celesta zapisuje tieto slová Boha Otca o Jeho odvekej túžbe, používa slovo: “Desiderio”- ktoré prekladáme ako “túžba”; v Talianskom originály toto slovo veľmi výrazne vyjadruje túžbu živú, horúcu, planúcu, priam doslova vášnivú a neuhasiteľnú, akoby priam až hlad; nie nejaké platonické snívanie; ale silný, burcujúci, strhávajúci, až násliný vnútorný pohyb, hnutie smerujúce z vnútra, z hlbín, z najväčších hlbín bytosti, z jadra jej podstaty- von, von zo seba, smerom k milovanej osobe.. z hlbín tohto silného hnutia poslal Boh Otec svojho Syna.. pre nás.. Mária Celesta toto slovo “desiderio”, ktoré je prvým slovom celého úvodu Plánu Boha Otca, opakuje hneď dvakrát: “Con desiderio ho desiderato”- “vrúcne som zatúžil”- vo svetle toho, čo sme si práve povedali, môžeme čítať hlbšie význam, hĺbku, farbu, odtieň, dôraz tých slov; mohli by sme to preložiť ako: “Vášnivo som zatúžil”...
A teraz prejdime ďalej. Boh Otec vyznáva každému z nás, že z plnosti tejto lásky, vášnivej, vrúcnej, strhujúcej túžby, nás chce objať, privinúť si nás k sebe... nie niektorých, tých svätých, tých lepších, tých čo sa snažia.. Nie! Každého z nás! Vidíme to? Vo svetle týchto vzácnych slov, ktoré nám zapísala Mária Celesta sa odvažujeme povedať, že Jeho láska, Jeho objatie nie je niečo, čo nám “len” akoby milostivo udeľuje, daruje... Je to niečo, čím nás vrúcne túži obdarovať, zahrnúť, zaplaviť! Nie niečo, čoho sa snáď môžeme raz dočkať... je to On, ktorý čaká, aby sme Mu dovolili- milovať nás, obdarovať nás sebou samým, objať nás..!
A po čom túžime my? Určite nám spontánne napadnú mnohé veci... Ale pod všetkým tým, čo nazývame túžbami, v samotnom jadre, podstate našej túžby po šťastí a naplnení, je naša neuhasiteľná túžba po Bohu, rovnako večná, ako tá Jeho po nás.. Je tomu tak, pretože nám ju do srdca vložil práve On. Aj my túžime po Božom objatí... túžime po Božej bezpodmienečnej, večnej, vernej, milosrdnej a vášnivej láske. V Pláne Večného Otca Mária Celesta zachytáva slová túžby Boha, ktorý - ktorý sa jednoducho nemohol uspokojiť so žiadnou vzdialenosťou medzi Ním a nami, nestrpel ani najmenšie rozdelenie, oddelenie, vzdialenosť.. Hovorí, že nám s nekonečnou láskou daroval svojho jednorodeného Syna, aby nás v Ňom mohol objať. Náš Boh Otec, Stvoriteľ neba a zeme, Boh, čistý Duch, môžeme povedať, že nás z lásky k nám túžil milovať aj ľudským srdcom- Najsvätejším Srdcom svojho jednorodeného Syna, ktorý je s Ním jeden Boh. Chcel, aby sme Ho videli, počuli, mohli sa Ho dotknúť.. a ešte viac- On sám vrúcne zatúžil prísť k nám takto, akoby vybehnúť nám v ústrety a strhnúť nás do svojho náručia... ľudskými rukami, rukami svojho milovaného Syna. A privinúť si nás na Srdce, podobné tomu nášmu. Chcel sa nám dať celý spôsobom nám blízkym, a tak prišiel ako Človek- Boh a Človek... “Otec vám úplne odovzdal seba samého, keď daroval svetu svoje Slovo.”, zapíše raz Mária Celesta slová, ktoré jej povedal Ježiš. A dodáva: “Otec ma daroval svetu ako svoj živý portrét.”
“Moje milované Všetko!”, volá Mária Celesta, keď sa prihovára Pánovi. Nazýva Ho svojím Všetkým. Keď k nám Pán prichádza, vždy znovu a znovu, každý deň, v každej chvíli, vždy sa nám dáva tak, ako potrebujeme.. On je pre nás Všetkým- je naším Otcom, naším Bohom a Pánom, je naším Bratom, Priateľom, Milovaným nášho srdca... a ako taký nás túži milovať, dať sa nám, objať nás... nasýťme, uspokojme túto odvekú, vrúcnu túžbu nášho Boha! Odovzdajme sa Mu, dovoľme Mu, aby nás objal, aby nás zahrnul svojou láskou, aby sa o nás postaral.
Mária Celesta žila v tomto ustavičnom, hlbokom, intímnom, živom, skutočnom vzťahu s Pánom, s tým, ktorý bol pre ňu Všetkým. Vyznala Mu: “Tešiteľu môj, v každej chvíli si pre mňa všetkým!”
