To, čo nám bl. Mária Celesta zanechala vo svojich spisoch môžeme nazvať „Hymnom na Božiu milosrdnú lásku“.
Za blahoslavenú bola vyhlásená v Roku milosrdenstva. Matka Celesta nás privádza k Bohu, ktorý je Milosrdenstvo. Dovolila Bohu, aby ju „našiel“ svojím milosrdenstvom, a preto poznala Pána. Dovolila Ježišovi, aby sa s ňou stretol v jej hriechu, v jej slabosti. Spoznala a zakúsila vo svojom živote, že iba Boh miluje bezpodmienečnou láskou a nikdy sa v láske k nám neunaví. Takto píše vo svojej autobiografii:
Večná a nekonečná Láska, kto môže opísať tvoje úžasné milosrdenstvo, aké prejavuješ úbohému stvoreniu, ktoré ťa toľkokrát urazilo? Ty, moja láska, nikdy si sa neunavil milovať ma i obdarúvať dobrodeniami.
Nechala sa obdarovať Božím odpustením, prijala dar spásy, a preto vo svojich spisoch s úžasom a veľkou vďačnosťou priam neustále opakuje: „Ako veľmi miluješ, aký si Bože dobrý, aký láskavý, aký pokorný vo svojej láske k nám...“.
Preniklo ma už niekedy vedomie kým som? Kým som, že ma Boh tak miluje, skláňa sa ku mne, nikdy sa neunaví vo vychádzaní mi v ústrety, v odpúšťaní! To my sa unavujeme, sme so seba sklamaní, znechutení, ale Boh nikdy!
Prizrime sa sviatosti zmierenia v živote bl. Márie Celesty, jej skúsenosť Božieho milosrdenstva môže byť veľmi inšpiratívna a pomocná aj v našom prežívaní sviatosti zmierenia. Je to téma, ktorú môžeme uchopiť z rôznych uhlov pohľadu, a ešte stále nepovieme všetko, ba skoro nič.
Prosme tiež za seba samých, možno za našich blízkych, aby táto sviatosť, tento veľký dar Božieho milosrdenstva bol v našom živote prijatý, aby sme nanovo odkryli nádheru a význam tohto daru pre náš každodenný život. Myslím si, že netreba zdôvodňovať podstatný dopad sviatosti zmierenia na náš život, na náš duchovný rast, na naše napredovanie vo svätosti.
Ježiš povedal: Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov. Ježiš prišiel volať hriešnikov, prišiel ako lekár nie kvôli zdravým, ale kvôli chorým. Hriešnikmi a chorými ľuďmi sme všetci. Takými boli aj svätí, avšak oni na rozdiel od nás uznali svoju chorobu duše, uznali svoju hriešnosť a otvorili sa na prijatie daru spásy! A Boh preto, práve preto, že boli hriešni, chudobní, otvorení vo svojej prázdnote na Boha – Boh v nich mohol vykonať svoje dielo!
Viac NA STIAHNUTIE.
