V dňoch od 27. júla do 3. augusta 2015 sa v kláštore v Scale v Taliansku, kde v roku 1731 vznikla naša Rehoľa, konalo prvé medzinárodné stretnutie redemptoristiek, ktoré zložili svoje dočasné alebo slávnostné sľuby v priebehu posledných šiestich rokov.
Na stretnutí sa zúčastnilo osemnásť sestier z desiatich komunít pôsobiacich v rozličných krajinách sveta rozsiatych po piatich kontinentoch a medzi nimi nechýbali ani naše sestry: Zuzana Liščáková, Mária Volková a Mária Vrabčeková.
Témou stretnutia boli slová Svätého Otca Františka z listu napísaného pri príležitosti Roka zasväteného života: Hľadieť na minulosť s vďačnosťou, žiť prítomnosť s nadšením a pozerať sa do budúcnosti s nádejou. Sestry vo forme prezentácií predstavili svoje komunity a to, ako dnes žijú charizmu rehole.
Generálny predstavený redemptoristov P. Michael Brehl predstavil aktuálnu situáciu Rehole. Generálny konzultor P. João Pedro Fernandes a riaditeľ rímskeho Centra pre redemptoristickú spiritualitu P. Piotr Chyla prekladali príspevky a diskusie. Profesor Alfonziánskej akádemie v Ríme, P. Alfonso Amarante, hovoril o nádeji pre súčasný rehoľný život; sr. Imma De Stefano, predstavená komunity v Scale a členka prípravného tímu, a sr. Ewa Dobrzelecka hovorili o niektorých aspektoch spirituality našej zakladateľky, matky Márie Celesty Crostarosa.
Putovanie na miesta nášho pôvodu – do Santa Agata dei Goti a do Foggie, kde sa aj v súčasnosti nachádzajú kláštory redemptoristiek, prehĺbili v účastníčkach vďačnosť za minulosť a nádej do budúcnosti, zvlášť v súvislosti s blahorečením matky Márie Celesty, ktoré, ako dúfame, sa uskutoční v blízkej budúcnosti. Generálny predstavený redemptoristov predsedal slávnostnej svätej omši, ktorá sa na sviatok sv. Alfonza (1. augusta) slávila v jaskynke v mestečku Scala.
A čo na to sr. Mária Volková?
Už sú to takmer dva týždne od nášho návratu domov z medzinárodného stretnutia mladých sestier našej Rehole a moje srdce je stále plné tej obrovskej radosti, ktorou som sa nakazila v Scala. No ešte viac som plná veľkej, no tichej, takej užasnutej a „adoračnej“ vďačnosti Ježišovi, ktorý tak, ako vždy, predčil akékoľvek moje očakávania. Som vďačná za ten čas, ktorý som smela spolu s mojimi dvoma spolusestrami prežiť- takpovediac- "pri Prameni"... na svätom, požehnanom mieste, kde to „ všetko začalo“, kde Pán zjavil našej Matke Celeste svoju túžbu po vzniku našej Rehole.
Čo mi dalo to medzinárodné stretnutie? Ešte väčšiu radosť z toho, že som redemptoristka... sestry z celého sveta, ktoré som mohla spoznať a zistiť, že jazykové prekážky nie sú vlastne prekážkami pre vzájomné porozumenie a prijatie... prichádzajú mi na myseľ stretnutia a prednášky, ktoré „ trafili do čierneho“, mnohé momenty spoločnej živej a takej až burácavej radosti z Pána a zo seba navzájom. A pri tom všetkom tichá, no nezabudnuteľná blízkosť a prítomnosť starých sestier z domácej komunity, ktorá nášmu stretnutiu mladých dodávala skutočnú hĺbku. Moje staré sestry- vždy prítomné, tak nenápadne, no na blízku, síce s čoraz slabším zrakom, no zato s očami srdca doširoka otvorenými na každý detail, obetavé a pozerajúce na nás mladé so skutočnou láskou, záujmom a nesmiernou prajnosťou- ma stále privádzali k radu strelných modlitieb typu: „Pane, aj ja chcem byť raz takáto..!“
Čo ešte povedať? Hádam len toľko, že som sa vrátila domov do Kežmarku s hlbokou túžbou žiť naplno s Pánom obyčajnú všednosť, každodennosť, ďakujúc za každý deň, ktorý je za mnou a otvárajúc náruč na každý deň, ktorý je predo mnou a pred našou komunitou, s nádejou a dôverou otvárajúc náruč na všetko to, čo pre nás Pán pripravil...
