V mene Otca i Syna i Ducha Svätého...

Modlitba bl. Márie Celesty:

Nekonečné Slnko, môj Bože, blažená a večná Trojica!

Všetky svoje dnešné skutky spájam so skutkami Ježiša Krista. Do jeho srdca vkladám svoj rozum, vôľu a pamäť, svoje telo, zmysly, životné túžby aj svoju námahu. Svoju lásku spájam s nekonečnou láskou, akou ty, Božie Slovo, miluješ nebeského Otca a akou Otec miluje teba.

Ponáram sa do priepasti tvojho nekonečného milosrdenstva, aby som v neho ustavične mohla dúfať aj napriek množstvu svojich hriechov, slabostí a nevďačnosti. Dôverujem tvojej božskej prozreteľnosti, a preto do tvojich otcovských rúk odovzdávam seba samú.

Nebeský Otče, odovzdávam ti všetky duše, ktoré si mi zveril. Za každú z nich ťa osobitne prosím v jej potrebách. Bože našich sŕdc, prijmi krv nepoškvrneného Baránka, svojho milovaného Syna lásky, a spolu s ním prijmi aj moje úbohé srdce, ktoré sa s ním spája putom lásky. Do Ježišovho srdca vkladám svoje srdce, ako aj srdcia všetkých zatvrdilých hriešnikov, predovšetkým tých, čo sú mi zverení. Tvojou láskou a skrze svoj príhovor ich pevne priväzujem k tvojmu Božskému Srdcu, aby sa nikdy od teba neodlúčili. Rovnako k tebe pripútavam aj ľudí, ktorí nechcú veriť: Pomôž im, aby vykročili na cestu spásy a spoznali pravdu katolíckej viery. Prosím ťa za obrátenie všetkých národov, ktoré ťa nepoznajú. Pane, veď ich po ceste večnej spásy. Udeľ im túto milosť skrze tvoju predrahú krv a tvoje milujúce srdce. Pane, nehľaď na moje hriechy, ale vyslyš ma, veď prosím o to, aby sa šírila tvoja chvála. Želám si, aby každý môj nádych a výdych boli šípmi lásky, ktoré doletia pred tvoju tvár a vyprosia všetko, o čo ťa žiadam.

Blažená Trojica, Otec, Syn a Duch Svätý, prosím ťa, požehnaj ma. Bože Otče, požehnaj ma a daruj mi živú vieru; večný Synu, posilni a upevni moju nádej; Duchu večnej lásky, daruj mi dokonalú lásku a naveky ma spoj so sebou putom božskej lásky. Amen.

LITÁNIE K BL. M. CELESTE CROSTAROSE

MEDITÁCIE na jednotlivé dni:

PRVÝ DEŇ: Ako dieťa v matkinom lone

V prvý deň novény pred sviatkom blahoslavenej Márie Celesty sa započúvajme do rozhovoru medzi ňou a Ježišom- do rozhovoru, ktorý odhaľuje samotné Božie Srdce. Boh nechce byť na okraji nášho života, ako ktosi nepodstatný. Boh túži byť súčasťou nášho každodenného života. Nechce žiť len s nami, ale túži žiť v nás. Chce byť v centre nášho života. Chce byť pre nás tým najdôležitejším. Rozhovor, ktorý s Ježišom viedla blahoslavená Mária Celesta nám však odhaľuje ešte jednu ohromujúcu pravdu: to my- každý jeden z nás- je pre Boha tým najdôležitejším! Každý jeden z nás má miesto v samotnom centre Božieho Srdca! A tu, práve tu, sme pozvaní prežívať našu každodennosť. Nie pri Bohu, ale v ňom, v intímnej blízkosti, v bezpečí, ako dieťa v lone svojej nekonečne milujúcej a starostlivej matky.

Tieto slová Ježiša zapísala Mária Celesta pred tristo rokmi pre každého jedného z nás. Je to pozvanie Boha pre každého- pozvanie k úplnej odovzdanosti a k úplnej dôvere voči Bohu, k detskej dôvere, že On, ktorý je pre nás tým najmilujúcejším, najmocnejším a najstarostlivejším Otcom i Matkou, sa o nás vždy stará...      

Ženích: Hľa, aká si v skutočnosti – ako malé dieťatko v matkinom lone, ktoré žije viac jej životom než svojím vlastným. Dieťa nerobí nič samo od seba, ale robí iba to, čo jeho matka, a kŕmi sa jej pokrmom. Takisto aj ty, dcéra! Ja som tvoja matka: zrodil som ťa v mojom lone, keď som stváral svet, a aby som ťa zachoval, chránim ťa vo vnútornostiach mojej večnej lásky. Tam ťa kŕmim a zahŕňam dobrou starostlivosťou. Sama od seba nedokážeš vykonať žiadne dobré dielo: sú nimi jedine diela tvojej matky. Keby si opustila jej lono, chýbala by ti životná sila a zahynula by si. Každý človek je ako dieťatko, nedávno počaté v lone ženy. (...) Chcem, aby si bola ako dieťa v lone svojej matky. Netúž po ničom inom, iba po tomto lone, ktoré ťa zrodilo a chráni ťa. Vtedy sa staneš slobodná od všetkého, čo je pre človeka nebezpečné. A tvojím lonom je úplné odovzdanie sa do mojej dispozície. Odovzdaj sa do starostlivosti a ochrany tvojej matky. Ja ťa nosím ako dieťa v mojom lone a mojom srdci.(Rozhovory duše s Ježišom, str. 119)Tu budeš chránená pred každým zlom ako dieťa v lone svojej matky, v bezpečnom prístave. (Rozhovory duše s Ježišom, str. 146)Nerozmýšľaj o ničom inom, ale oddaj sa úplnému odpočinku v tej dokonalej istote a bezpečí, kde sa ťa nemôže dotknúť žiadne zlo. A odpočívaj tak v každej situácii: v utrpení, v pochybnostiach, v strachu, v pokušeniach, v prenasledovaní a ponížení; priviň sa vždy k lonu tvojej milovanej matky. Ak sa k nej privinieš, nedosiahne ťa nijaké zlo, lebo do tohto vnútra radosti nepreniká žiaden bôľ. V každej situácii odpočívaj v náručí mojej Božej prozreteľnosti tak, ako by si bola nesená mocným vládcom. Veď sama od seba nemáš väčšiu moc než slamka, ktorú unáša silný vietor. A všetky stvorenia sú takisto ako slamky vo veternom víre. Prečo sa teda bojíš ich úsudku a ich počínania? To všetko je predo mnou, akoby ani nebolo. Ži teda ako dieťa v mojom lone, ako som ti povedal. (Rozhovory duše s Ježišom, str. 107)

Nevesta: Milovaný môj, vysvetľuješ mi, ako sa mám k tebe správať: mám byť k tebe úprimná ako dieťa k svojej matke. (...) Učíš ma, aby som všetko v živote prežívala s nevinnosťou dieťaťa. (...) Chceš, aby som čerpala dych života jedine z tvojho božského srdca. (...) Srdce moje, ty ma živíš znamenitým výživným pokrmom, ktorý ma sýti a pozýva k odpočinku v pokojnom vánku, ktorý vnímam. Uzatváraš ma v svojich bohatstvách a sľubuješ mi, že nik ma z tohto uzatvorenia nevytrhne. A pokojným vánkom nazývam toto ukrytie v  bezpečnom lone. Dobro moje, s dôverou ti všetko odovzdávam a zverujem. A hoci to nesmierne dobro, ktoré zakúšam, nemôžem ani objať, ani si ho privlastniť, ani pochopiť, predsa sa teším, že sa ti odovzdávam, aby som si tak odpočinula v hlbokom, bezpečnom a osviežujúcom spánku, ako v lone vernej a milovanej matky, v ktorom zakúšam s ničím neporovnateľné bezpečie a istotu... (Rozhovory duše s Ježišom, str. 76)

DRUHÝ DEŇ:  „... no najväčšia z nich je LÁSKA!” (1 Kor 13,13)

V tomto dni nás Pán cez lekciu, ktorú dal bl. Márii Celeste, pozýva k tomu, aby sme naplno prežívali svoje osobitné povolanie, ktoré každý z nás od neho dostal- s radosťou a vďačnosťou voči Darcovi všetkých darov. A tak ako každý, kto miluje, túži po tom, aby milovaná osoba prijala jeho dar, rovnako aj Boh. Žiarlivosť, závisť a porovnávanie sa svedčia o tom, že ešte sme nespoznali, neobjavili a neprijali tú nekonečnú, úplnú a jedinečnú lásku, ktorou chce osobitným spôsobom zahrnúť každého jedného z nás. Boh nám zároveň ukazuje to, že ten najväčší zo všetkých darov, ktoré nám len môže dať, nie je len pre niektorých. Tým najväčším DAROM je sám Darca- je ON sám. Živý Boh, ktorý sa nám každodenne ponúka v Eucharistii, je tým najväčším Darom určeným pre každého jedného z nás. Tu nám Boh nedáva len niečo, ale dáva nám seba samého. A ako každý milujúci túži po tom, aby sme neprechádzali ľahostajne okolo toho Božieho vrcholu odovzdania sa nám; vrúcne túži po tom, aby sme tento jeho Dar darov prijali- takpovediac zmocnili sa HO a privlastnili si HO...      

Ženích: Všetky moje stvorenia milujem s rovnakou nekonečnou láskou. Nedlhujem nič z mojej lásky tým, ktorým neudeľujem výnimočné milosti, ani nie je mimoriadnym prejavom lásky to, že iných nimi obdarúvam. Rozdávam svoje milosti, aby som bol zvelebený na zemi, a odoberám ich tým, ktorí si ich privlastňujú. Duše, ktorým som neudelil výnimočné dary, milujem tou istou nekonečnou láskou, ktorou milujem aj obdarené duše. Chceš sa presvedčiť, že je to skutočne tak? Všetkým mojim stvoreniam som daroval najväčší zo všetkých darov – dal som im seba samého vo vtelení a v Eucharistii. Tieto dva dary obsahujú všetky dobrodenia každého daru, ktorý je v mojom bytí. Rovnako, bez rozdielu vchádzam do svätokrádežných sŕdc, ako aj do milujúcich duší, lebo túžim rodiť dobro v každom srdci a dať sa všetkým, hoci pri tom znášam tisíce urážok od nevďačníkov. Pozri, dcéra, ako rovnako milujem všetky duše, a túžim po jedinečnom dobre každej z nich. Nemôžem konať inak, lebo moja dobrota je nekonečná. Moje stvorenia sú zaslepené svojou nevedomosťou a z nedostatku lásky ku mne usudzujú, že niekomu nadŕžam.

Dcéra, musíš vedieť, že na svete je veľa mojich milovaných a verných duší, ktorým som neudelil nadprirodzené dary a milosti, ale aj bez týchto darov ich milujem ako zreničku môjho oka. Pretože v dušiach, ktoré sú mojím obrazom, milujem seba samého a nie dary a výsady, ktoré v skutočnosti nezávisia od ich moci a vôle.

Pamätaj, že v ľudskej duši milujem väčšmi odrobinu čistej lásky než všetky dary, ktoré vlastní. Dary milujem ako moje bohatstvá v dušiach, ktoré ich obdržali a v ktorých som ich uložil. Ako od mojich pokladníčok od nich žiadam, aby sa o ne verne starali. Nie som jednak menej oslávený v tých, ktorým som neudelil výnimočné milosti a neobdaril ich takými bohatstvami a ktorí ma aj napriek tomu milujú celým srdcom. Som zvelebený v ich pokore, svätej bázni a vo veľkej čistote ich lásky. Žijem v nich ukrytý s nepredstaviteľným zaľúbením. Všetky duše budú rovnako oslávené v nebi, a to podľa veľkosti svojej lásky, a nie podľa veľkosti darov. V nebeskej vlasti sa s úžasom odhalí nádhera týchto duší, ktoré si svet nevážil a nectil tak, ako obdarované duše. V mojom kráľovstve niektoré z nich zasadnú vyššie než tie, čo mali nadprirodzené dary. Mnohé z nich totiž predstihli obdarené duše v láske ku mne a na zemi nedostali náležitú odmenu, česť a ľudskú úctu. Nevesta moja, teraz vidíš, ako sa svet v tejto veci mýli. (Rozhovory duše s Ježišom, str. 25)

TRETÍ DEŇ:  “Žíznim...”

“Keď Ježiš videl, že je už dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: „Žíznim.” Tieto slová zapísal sv. Ján vo svojom Evanjeliu o Umučení Pána. A o niekoľko kapitol skôr čítame ako Ježiš, ktorý sedí pri studni unavený z namáhavej cesty, prosí hriešnicu, ktorá prichádza po vodu: “Daj sa mi napiť!” Pričom pomaly, v priebehu rozhovoru s ňou, jej dáva pochopiť, že viac ako po vode z jej džbána, túži po nej samej- po jej srdci, ktoré bolo až doposiaľ stratené, odcudzené.. Ježiš, Boží Syn, pravý Boh a pravý Človek, nám zjavuje Boha, ktorý žízni- smädí- priam prahne po každom jednom z nás. Boh smädí po našej láske.

V auguste alebo v septembri roku 1731 píše Mária Celesta svojmu duchovnému priateľovi Alfonzovi Mária de Liguori vo svojom liste: „Zdalo sa mi, že vidím, ako zo skaly vyteká prameň čistej vody a môj Ježiš z neho pil až do nasýtenia. Bolo mi dané pochopiť, že týmto potokom je čistá duša, ktorá miluje svojho Boha...“ Pán nám cez tento obraz, ktorý podaroval blahoslavenej Márii Celeste, pomáha uvedomiť si, že sme to práve my- každý jeden z nás- kto môže hasiť Boží smäd. Milovať Boha, ktorý nás miluje až do krajnosti, je povolanie každého jedného z nás... 

Nevesta: Dnes ráno po svätom prijímaní sa mi zdalo, že ťa vidím v mojom srdci, ako mi prejavuješ veľkú lásku; vzal si všetky moje čisté úmysly a všetky činy, ktoré som pre teba vykonala, a s veľkým zaľúbením si ich vkladal do tvojho srdca. Všetky nedokonalosti, ktorých som sa pri týchto svojich skutkoch zo slabosti dopustila, si pozbieral a položil do hlbokej jamy pod tvojimi nohami. Dal si mi pochopiť, že vo svojej láske si ich úplne zničil a nebudeš na ne hľadieť ani ich pripomínať, pretože tá jama pod tvojimi nohami predstavuje tvoje milosrdenstvo. Vo svojom srdci si však zachoval aj najdrobnejšie skutky mojej lásky, aby si ukázal, že moja láska nadobúda pred tvojou tvárou hodnotu vďaka tvojej nesmiernej dobrote.

Zdá sa mi, že nemôžem urobiť nič užitočnejšie, ako sa modliť za tvoje stvorenia.

Keď som sa zvlášť modlila za isté duše, tvoje nevesty, ktoré sa poručili do mojich modlitieb, zaspala som spánkom lásky, ako sa mi to často stáva. Uvidela som vtedy skalu a na nej obrovský kameň pokrytý bujnými rastlinstvom. Z jeho vnútra vytekal prameň plný priezračnej a čistej vody a ty, môj Ježiš, si s veľkou rozkošou a radosťou pil z tohoto žriedla – prameňa. Vtedy som začula tvoj hlas čistoty, ktorý mi vravel: „Toto sú čisté duše, ktoré ma osviežujú a utišujú môj smäd.“

Ó, čistota, čistota, aká si vzácna, aká krásna! Umieram z tvojej krásy, lebo si milovanou môjho Boha, kde on prebýva a sa pasie. Preto správne hovorí nevesta z Piesne piesní, že jej milý pasie medzi ľaliami. (porov. Pies 2, 16; 6, 2.)

Môj Pane, daj mi milosť, aby som pri každom nádychu ospevovala tvoje milosrdenstvo, ktoré hojne preukazuješ môjmu úbohému srdcu. (Rozhovory duše s Ježišom, str. 121)

ŠTVRTÝ DEŇ:  Hor´ sa na oslavu!

Aké charakteristiky nám spontánne napadnú, keď spomenieme Pannu Máriu? Kým je pre nás? Možnože nám napadne: Kráľovná neba i zeme, Orodovnica kresťanov, Učiteľka, Matka... Mária Celesta hovorí o tom, že Panna Mária je KOMNATOU- ale nie hocijakou, ale komnatou, miestnosťou s presným určením- je hodovnou sieňou!- Jej Nepoškvrnené Srdce je miestom oslavy, slávnosti, hostiny, na ktorú je pozvaný každý z nás! Mária Celesta píše v takom uchvátení, že práve od Nej dostávame tie najvyberanejšie pokrmy na tejto Hostine- Pánovo Telo a Krv; nadchýna sa nad tou pravdou, že odkedy bol Ježiš- Božie Slovo- počatý v jej lone ako pravý Boh a pravý Človek, tak v Jeho žilách prúdi vlastne istým spôsobom Máriina krv a Jeho Telo bolo utvorené z jej tela; a vieme, že v Najsvätejšej Sviatosti prijímame pod spôsobom eucharistického Chleba- pod sviatostnými spôsobmi- skutočné Telo a Krv Ježiša- Telo z tela Márie a Krv z jej krvi..! A v tomto zmysle- ako píše Mária Celesta- máme Ježiša- tento prevzácny Poklad- vďaka Nej a prijímame Ho od nej! Pre Máriu Celestu je Panna Mária akoby Svätostánkom, kde prebýva živý Ježiš, ktorý zvlášť pri každej svätej omši sám túži nasýtiť náš hlad a utíšiť náš smäd. A nie len to- jednoducho uspokojiť ten najpálčivejší hlad- Mária Celesta tu píše doslova o opájaní sa. Náš Pán sa nám túži darúvať v hojnosti, jednoducho neobmedzene- bez miery, a Panna Mária, úplne zjednotená s túžbami svojho Syna, bude robiť všetko preto, aby sa tak stalo. Môžeme teda akoby spolu s Pannou Máriou pristupovať k Eucharistii- keď prichádzame na sväté prijímanie, prosme Pannu Máriu, aby išla spolu s nami a aby Ona, ktorá prvá prijala Ježiša do svojho lona a do svojho Srdca, aby nám Ho ona pomohla prijať v našom srdci s tou najväčšou láskou...

„Milý môj ma vovádza do vínnej pivnice a jeho zástava nado mnou je láska. V jeho tôni sedím, ako sa mi žiadalo a jeho ovocie je sladké môjmu podnebiu...“ (Vlp 2,3-4)

Keď začuješ hlas Ducha Svätého- bež, duša moja, po ceste čistej lásky! Vstúp v láskyplnom lete, využi pozvanie blaženej Matky! Ona bola ako prvá pozvaná Najvyšším Kráľom a vovedená do vinárne.(...) Duch Svätý hovorí, že v tebe, Matka, je plnosť milosrdnej lásky. Ty si príbytkom Boha-Človeka. Ó, krásna kráľovná a Pani moja, v tebe sa nachádza božský plameň a niet v tebe ničoho, čo by nebolo dokonalou a božskou láskou.(...) Od teba sme dostali predrahý nápoj života- Ježišovu krv. V žilách Človeka-Boha prúdi tvoja najčistejšia krv, v jeho tele je tvoje najčistejšie mlieko. Na kríži vytryskol- tak ako víno- spásonosný nápoj pre celý svet. Ty si mojím sladkým potešením vo všetkých mojich chorobách, ale nie len to. Opájam sa a sýtim láskou, milosťami, darmi, čnosťami na bohato prestretej hostine- v Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej. Som pozvaná vstúpiť do komnaty lásky, som pozvaná, aby som pila bez miery, aby som sa sýtila predrahým pokrmom, ktorý má v sebe všetku slasť, kde budeme znovuzrodení do prvotnej nevinnosti. Milosrdná Láska! Komnata Lásky! Matka Mária! To ty si otvorila dvere do tej vnútornej komnaty- izbičky. V tebe je dom, do ktorého vchádzajú spravodliví, aby sa v skrytosti sýtili a opájali uchvacujúcou božskosťou. Ó Pani a Matka moja! Voveď ma do tej komnaty lásky, aby som vďaka tvojmu príhovoru mohla piť drahocenné víno lásky. Túžim tam prebývať stále zjednotená s mojím Bohom v jeho čistej láske po všetky dni svojho života!” (Vnútorná záhradka, k Vlp 2,4)  Boh Otec pripravil hostinu a pozval všetkých ľudí na oslavu svojho Syna. Miestom tejto svadby je Máriino lono, kde sa ľudská prirodzenosť spojila s božskou. Najsladšia Matka, jediná a krásna Nevesta Ducha Svätého, Ty si sa stala miestom hostiny a svadobnou komnatou. Boh Otec zatúžil, aby táto Hostina trvala na veky v Cirkvi- Neveste, a aby sa milujúce duše mohli tešiť z plnosti Božieho Milosrdenstva v Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej. Preto Večný Kráľ, môj Pán, neustále obnovuje svoju nekončiacu sa, nepretržitú Hostinu. Tam, v čistej viere, pri Svätostánku, odpočíva milujúca duša- v jeho tieni sedí. Pani moja a Matka mojej Lásky! V tvojom najčistejšom lone dal Večný Otec počiatok tejto veľkolepej a večne trvajúcej Oslave! Ty si svadobnou komnatou božského Ženícha! Moja duša sa s tebou zjednocuje v láske; s tebou pristupujem k oltáru; s tebou prijímam Ovocie večného života; s tebou zasadám na hostine lásky a v spoločenstve s tebou zostanem v tieni môjho Milovaného!” (Vnútorná záhradka, k Vlp 2,3b) 

PIATY DEŇ: Šaty podľa Ježišovho vkusu

Blahoslavená Mária Celesta sa prihovára svojmu božskému Ženíchovi Ježišovi so svojou typickou úprimnosťou. Slovami „beznádejne zamilovanej“ nevesty mu celkom na rovinu vyznáva, že sa mu chce páčiť a preto túži po šatách, o ktorých vie, že sú podľa vkusu jej Milého. Tento špeciálny model sa nazýva „čistota“. Mária Celesta vie, že je to práve čistota, ktorá priam uchvacuje Ježiša, ktorého nazýva „Kráľom nepoškvrnenej čistoty“. Vieme, že keď Pán poúča Máriu Celestu o čistote, myslí tým čistotu, rýdzosť, priezračnosť celej bytosti, nie len jej fyzickej oblasti- čiže čistotu, rýdzosť, priezračnosť jej myšlienok, úmyslov, srdca... áno, je to čistota, ktorá uchvacuje Ježiša, pretože mať takto čisté srdce, dušu, znamená nemať v sebe nič, čo by stálo ako múr, ako prekážka medzi nami a Bohom. Mária Celesta si však na druhej strane uvedomuje, že sama zo seba je plná hriechu, zlých náklonností, egoizmu a tisícorakých nedokonalostí, ktoré si v sebe uvedomuje tým viac, čím je bližšie Tomu, ktorého nazýva Slnkom- Ježišovi. Úprimne vyznáva že „ani jediný skutok nedokáže vykonať bez hriechu a v jedinej hodine sa dopúšťa množstva neverností“ a v bezmocnosti zoči-voči tejto pravde o sebe sa pýta: „Čo mám urobiť, môj Pane? Čo môžem vykonať ja, biedna a núdzna?“ A s detskou dôverou, odovzdanosťou a úplnou istotou sa obracia sa k svojmu Milovanému, do ktorého vkladá všetku svoju nádej a dôveru a o ktorom vie, že je bezhranične milujúci a nekonečne mocný a že môže všetko: „Vykonaj to ty, môj kráľ nepoškvrnenej čistoty! Len od teba, s neochvejnou dôverou, očakávam tento dar!“

Nevesta: Milovaný môj, chcem sa ti zapáčiť, a preto túžim po nových šatách anjelskej a božskej čistoty, lebo viem, že taká čistota sa ti páči, môj Pane. Vidím však, že som plná hriechov, nevďačnosti a nedokonalostí, a predovšetkým som plná sebalásky. Čo mám urobiť, môj Pane? Ty si moje bezpečné útočište a tak prichádzam k tebe, aby si vo mne všetko očistil svojou mocou. Čo môžem vykonať ja, biedna a núdzna? Veď ani jediný skutok nedokážem vykonať bez hriechu a v jedinej hodine sa dopúšťam množstva neverností. Pane, vylieč ma z tohto zla, ktoré nedokážem napraviť. Veď aj dobré činy, ktoré konám, sa pred tvojím pohľadom javia ako smeti a odpadky. Vykonaj to ty, môj kráľ nepoškvrnenej čistoty! Len od teba, s neochvejnou dôverou, očakávam tento dar.

Ženích: Moja milovaná, v pokore ducha dôveruj vo všetkých svojich záležitostiach mojej dobrote. Vtedy nachádzam v tebe zaľúbenie, keď vidím, že chceš byť závislá iba na mojej dobrote a v ničom inom nehľadáš svoju nádej: ani vo vlastných silách, ani v pomoci iných ľudí. Buď si istá, že ti dám účinný liek, o ktorý si ma prosila.

Akým nesmiernym šťastím je pre teba spojenie, ktoré som s tebou uzavrel v mojej božskej láske! Dcéra, netráp sa kvôli svojim nedobrovoľným nedokonalostiam. Vedz, že každý úkon zjednotenia, ktorý plynie z môjho Ducha do tvojej duše, každý Boží dotyk, každý bozk lásky, ktorý dávam tvojmu srdcu a tvojmu duchu, očisťuje každú škvrnu viny a trestu spôsobenú tvojimi nedokonalosťami. Keby tvoja duša mala v takej chvíli opustiť telo a prejsť do večnosti, nešla by do očistca, lebo láska plynúca zo zjednotenia ju už očistila z dávnych škvŕn.

Konám to mimoriadnym spôsobom, keď sa s tebou spájam vo svätom prijímaní, a ty sa vtedy skutočne premieňaš na mňa. Toto spojenie má nekonečné dôsledky, ktoré nedokážeš úplne pochopiť. Dcéra, keď som bol na svete, už len samotné dotknutie sa mojich šiat uzdravovalo chorých. Hriešnici, ktorí na mňa upreli jediný pokorný pohľad, získavali odpustenie vín a trestov za svoje hriechy. Myslíš si, že inak vchádzam do sŕdc mojich milovaných duší, ktoré s pokorou a s láskou po mne túžia a chcú byť so mnou jedno? Prv, než ich pritiahnem k bozku mojich úst, očisťujem ich ohňom mojej lásky. Takto môj božský jas ničí škvrny, do ktorých bola duša nedobrovoľne stiahnutá svojou krehkosťou. Preto vždy, keď ma budeš prijímať vo svätom prijímaní, vzbuď si úmysel prijať nanovo v mojom srdci a skrze moju krv krstné rúcho. A buď si istá, že vždy, keď vstúpiš so mnou do zjednotenia v láske, vyjdeš ešte krajšia a čistejšia.

Ako veľmi Boh Otec povzniesol tvoju ľudskú prirodzenosť vďaka mne! Akože to len pochopíš? Veľká je tvoja dôstojnosť, moja milovaná nevesta, a veľká je moja láska k tebe. Tvoja túžba páčiť sa iba mne, vlastniť iba mňa a nepoznať nič iné okrem mňa ma pobáda k prísľubu, ktorý ti dnes dávam: nevesta moja, budeš ma vlastniť v plnosti. Vedz, že budeš žiť pre mňa a že budeš mojou naveky. Prijal som tvoju lásku a budem ťa chrániť v mojom srdci ako moju jedinú holubicu.” (Rozhovory duše s Ježišom, str. 36-37)

ŠIESTY DEŇ: Lekársky titul pre každého z nás

„ Ježišu, povedz mi, čo môžem urobiť, v čom by si našiel zaľúbenie a čo by pomohlo dušiam, tvojim a mojim milovaným nevestám?“

Započúvajme sa do odpovede na túto otázku blahoslavenej Márie Celesty, ktorú dala Ježišovi so srdcom zapáleným jeho vlastnou láskou a horlivosťou- láskou a horlivosťou Boha a Pastiera svojho ľudu. A trochu skôr Mária Celesta píše: „Môj Pane a Otče, svojou láskou stravuješ moje vnútro. Celá moja duša sa stala plameňom, ale nie preto, aby sa radovala z odpočinku. Ustavične bdiem a neviem, kto ma zobúdza a raní počas môjho pokoja. Je to akoby mi niekto vravel: „Prečo sa nesnažíš urobiť niečo na slávu a česť tvojho najvyššieho Dobra a nechávaš uplývať dni života, ktoré sú také drahocenné pre tých, ktorí milujú? Zabudni na seba, nemysli už na seba!“ A zapálená touto Božou horlivosťou a túžbou po ľudských srdciach z nej spontánne a s nesmiernou naliehavosťou vytryskuje otázka, čo by mohla urobiť ona sama, v čom by Ježiš našiel zaľúbenie a čo by pomohlo ľudským dušiam, ktoré nazýva jeho milovanými nevestami. Odpoveď, ktorú jej Pán dáva je odpoveďou pre každého jedného z nás.. 

Ženích: Moja milovaná, už vieš, že nič ma neteší väčšmi, ako uzdravovanie mojich zranených údov, ktorými sú biedni hriešnici. Maj vo mňa živú dôveru, že to budeš môcť vykonať s pomocou mojej milosti. Nevesta moja, nečuduj sa tomu, čo ti navrhujem. Vysvetlím ti to veľmi jasne.

Nevidíš, že na svete niektoré duše páchajú neprávosť, oddávajú sa úplne diablovi, svojmu nepriateľovi, a spájajú svoju zvrátenú vôľu s jeho vôľou? Tak spôsobujú mojim úbohým stvoreniam ohromné zlo, a to často proti vôli tých nešťastníkov, ktorých môže vyslobodiť iba moja moc. Napriek tomu, že moje strápené stvorenia nechcú upadať do týchto zhubných osídel, to jednak zlá vôľa zvrátených ľudí, spojená s diablovou vôľou, im spôsobuje veľa škody. Hoci tí ničomníci nemajú žiadnu moc nad mojimi stvoreniami, privádzajú jednak na ich telo rozličné zlo, ktoré sú schopní spôsobiť a ktoré bolo dopustené vzhľadom na moje najvyššie ciele: ja toto zlo využijem pre dobro mojich duší.

Ak nejaký ničomník, spojený s diablom, môže učiniť toľko zla, čo, podľa teba, môže urobiť človek dobrej vôle zjednotený v čistej láske a milosrdenstve s mojím Božským srdcom, ktoré je jeho jediným Pánom?

Teraz ťa naučím, ako môžeš pripútať k môjmu srdcu hriešnikov, ktorí ti sú zverení. Keď ma budeš prijímať v Najsvätejšej sviatosti, neodvolateľne sa mi odovzdaj a obetuj môjmu srdcu svoju vôľu aj celú svoju osobu, spoj ju s vôľou všetkých mučeníkov, ich krv spoj s mojou najdrahšou krvou; spoj ju tiež so srdcami všetkých, ktorí ma milovali a milujú, so srdcom mojej Matky, a napokon so srdcami zatvrdilých hriešnikov. Zviaž ich s mojím srdcom a obmy ich mojou krvou, a tak ich predstav môjmu Otcovi. Pros ho, aby z ohľadu na moje srdce tieto väzby zdokonalil. Uisťujem ťa, že z ohľadu na mňa ti to nikdy neodoprie; neodoprie to ani tebe, ani nikomu, kto to učiní z úprimného a vrúcneho srdca.

    Nevesta moja, si pre mňa ako delfín, blízky priateľ človeka, ktorý sa približuje k človeku, ba ešte mu privoláva ryby do siete. Takisto aj ty, moja milovaná priateľka, ideš za mnou s láskyplnou oddanosťou a privádzaš duše do siete mojej milosti. Preto ti udelím všetko, o čo ma budeš prosiť. Lebo v tebe nenachádzam nič okrem túžby páčiť sa mi. Táto čistota ma neodolateľne priťahuje k tvojmu srdcu, takže nemôžem urobiť nič iné, len sa k tebe skloniť, moja čistá holubica. Ako veľmi musí v tebe vzrastať čistota, ktorá má takú veľkú moc nad mojím srdcom! Milujem ťa za to, kým si, a za to, kým budeš. (Rozhovory duše s Ježišom, str. 42)

SIEDMY DEŇ: Naše trvalé Bydlisko

Ako každý dobrý Ženích pripravuje príbytok pre svoju nevestu, rovnako Pán pre každého z nás. Tým príbytkom, ktorý nám pripravil, miestom, ktoré nám vybral za Domov, je jeho vlastné Srdce. Tu chce, aby sme prebývali naveky, aby sme v ňom trávili svoju každodennosť, aby sme tu oslavovali, aby sme sa radovali z nášho Boha, ktorý nás miluje až do krajnosti, a aby sa on mohol „do sýtosti“ radovať z nás. Ježiš, ktorý sa prihovára Márii Celeste, pripomína milosrdného Otca z podobenstva o márnotratnom synovi. Hovorí o svojom Srdci, ktoré na kríži nechal otvoriť dokorán a od tej chvíle daroval do neho voľný prístup. Ale ide ešte ďalej. Prosí ju, aby sa nikdy nevzďaľovala z toho príbytku, ktorý pre ňu pripravil vo svojej nekonečnej láske. Chce, aby sa jeho Srdce stalo príbytkom pre každého z nás; nie príležitostným, „prechodným pobytom“, ale Domovom, miestom, kde trávime svoj každodenný život, svoje radosti, starosti, námahu, modlitbu, prácu... „Syn môj, dcéra moja, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje...“(porov. Lk 15,31)    

Chceš vedieť, či ťa milujem? Odpoviem ti: milujem ťa hlboko, pretože moja prozreteľnosť a múdrosť všetko riadi na tvoj osoh; milujem ťa mimoriadne, pretože ťa hojne zahŕňam mojou milosťou; milujem ťa nežne, pretože ti pomáham v tvojich potrebách a potešujem ťa v  tvojich slabostiach. (Rozhovory duše s Ježišom, str. 112)

Milujem ťa dokonalou láskou a všetko riadim pre tvoje dobro a dobro tvojich záležitostí. Chcem, aby si vedela, že ja rozdeľujem milosti a dobrodenia všetkým, ktorí ťa milujú a preukazujú ti akékoľvek dobro. To, čo oni robia pre teba, prijímam ako vykonané pre mňa a teším sa, že aj iní milujú toho, koho ja milujem. Hľa, ako ďaleko siaha moja láska k tebe! (Rozhovory duše s Ježišom, str. 116)

Moje srdce je tvojím centrom. Hľa, aké nesmierne dary sú uložené pre teba v tomto príbytku! Nikdy sa nevzďaľuj z tejto cely, ktorá je pre teba pripravená. Na kríži som ti dokorán otvoril jej dvere a od tej chvíle som ti daroval do nej voľný prístup. V nej nájdeš svoju radosť – v čase aj vo večnosti. Tam nájdeš tvoj pokoj uprostred úzkosti tohto života; v starostiach a prenasledovaní – útočište; v čase pokušení a skľúčenosti – posilu. Tam nájdeš tvojich priateľov a mojich milovaných vždy, keď budeš potrebovať ich potešenie. Tam sa budeš radovať z ich spoločnosti a tešiť sa, bez slov, z oblažujúceho spojenia s mojimi svätými v pokoji, akého niet na svete uprostred pozemských záležitostí. Tam sa nachádza nekonečné dobro, ktoré presahuje každé ľudské chápanie. (Rozhovory duše s Ježišom, str. 43)

Dcéra, moje rany sú ako lono pre strápených. Tam zotieram slzy z očí tým, ktorí ma milujú a ktorí ku mne prichádzajú ako moje milované dietky, podobne ako malé deti prichádzajú s plačom k svojej matke a rozprávajú jej, čo sa im prihodilo, kto ich zbil alebo im ublížil, a odchádzajú potešené. Aby dieťa zabudlo na bolesť, matka si ho berie na kolená, túli si ho k srdcu, nežne ho utišuje a rozveseľuje. Rovnako sa aj ja správam k mojim milovaným deťom, keď im ublížil diabol alebo stvorenia. Keď sa ku mne utiekajú, ukrývam ich v lone mojej milosrdnej lásky a ako potešenie im dávam moje rany. (...) Vtedy zabúdajú na to, čo im ublížilo a naplnilo ich ducha trpkosťou. (Rozhovory duše s Ježišom, str. 58-59

ÔSMY DEŇ: Celestino povolanie- misia v Cirkvi

Objaviť (a prijať) svoje osobitné povolanie je úlohou pre každého z nás. V tom tkvie náš život prežívaný v radosti, pokoji a „naplno“. A každý z nás dostáva od Pána milosť- čiže nezaslúžený dar- aby mohol túto svoju misiu- svoje osobitné povolanie od Pána- naplniť. Aj v živote blahoslavenej Márie Celesty prišiel tento moment. Pán jej dal spoznať jej úlohu, jej povolanie, a zároveň s tým jej aj dal tento osobitný DAR, aby ho mohla vyplniť: „Prijmi moje SRDCE, aby si ma milovala mojou láskou naveky... a aby si milovala a starala sa o všetky duše... až do skončenia sveta“... 

Ženích: Dcéra, vkladám do tvojej hrude moje srdce, aby si svoj život úplne venovala mojim záležitostiam a nemyslela na svoj vlastný duchovný, či dočasný úžitok. Nechcem, aby si odpočívala, ale aby si sa s rovnakou horlivosťou srdca ako moja usilovala, nakoľko len dokážeš a vládzeš, o moju slávu a česť pre dobro duší.

Nevesta: Milované dobro mojej duše, stravujúci a strhujúci oheň! Keď som prijala tvoje srdce, ktoré si mi nanovo podaroval, môžem pravdivo povedať, že ty si mojím srdcom. Pane môj, ako sa len môžeš uspokojiť s takým márnym príbytkom? Nemôžem a ani neviem urobiť nič iné, než odovzdať sa ti ako neodvolateľný dar. Spájaš ma so sebou, aby sa tak splnili tvoje láskavé zámery, milovaný môj. (Rozhovory duše s Ježišom, str. 85) Zdá sa mi, že nemôžem urobiť nič užitočnejšie, ako sa modliť za tvoje stvorenia.

Ženích: Pozývam ťa do môjho srdca a túžobne ťa očakávam. Chcem, aby si sa v ňom zasnúbila so všetkými dušami, ktoré sú v mojej Cirkvi, ako aj s tými, ktoré ešte nie sú v jej lone. Túžim, aby si ich milovala rovnakou láskou, akou ich ja vrúcne milujem. A podobne ako ja som myslel viac na nich, než na seba, kým som bol na svete, tak isto aj ty - nemysli už na seba, ale na spásu duší, ktoré tak veľmi milujem. Preto kladiem na teba moju pravicu a viniem si ťa k srdcu. V tom objatí ty v tvojom srdci objímaš všetky moje stvorenia. (...) Keď v tvojom srdci prijímaš moje srdce, miluj ho vždy ako svoje vlastné a objím v ňom putom milosrdnej lásky všetky moje duše. (...) Zverujem ti ich, moja milovaná. Sú mojimi aj tvojimi nevestami. Odteraz až naveky ich budeš milovať vo mne a mňa v nich.

Nevesta: Milovaný môj, kto dokáže vyjadriť radosť, ktorú zakúšam v tvojom krásnom srdci, bohato ozdobenom celou Božou nádherou? Keď si si ma privinul v objatí, zranil si moje srdce nevýslovne ľúbeznou ranou lásky a ja nenachádzam slová na vyjadrenie toho, čo som zakúsila. Ponorila som sa do tvojej lásky a dobroty a pocítila som, ako si do mojej hrude vložil tvoje srdce. A moje srdce sa ako roztopený vosk vlialo do tvojho srdca a zostalo v ňom.

V tvojom srdci som počula tlkot všetkých sŕdc, ktoré ťa milujú. Boli v ňom vyryté všetky duše, ktoré si stvoril a vykúpil, a spolu s nimi tam bolo aj moje srdce stopené s nimi. Z toľkej radosti a slasti som sa ponorila do sladkého spánku lásky. Zaspala som, ale moje srdce bdelo, aby sa radovalo zo svadobnej hostiny s nevestami, ktoré som si v tebe zasnúbila. Odteraz, vždy keď sa budem prihovárať k môjmu ženíchovi, budem sa prihovárať aj k mojim nevestám: v tebe, skrze teba a o tebe.” (Rozhovory duše s Ježišom, str. 38-39)

Dobro moje, akože by som mohla zabudnúť na tieto zásnuby? Tak mocne pripútali moje srdce k tvojmu, že sa mi zdá, že každý úd tvojho mystického tela je spojený s mojím srdcom, Ježišu môj. V mojom srdci spojenom s tvojím srdcom nosím vyrytý obraz všetkých duší – mojich blížnych. Môj Pane, od chvíle, keď som sa s nimi zasnúbila v tvojom Božskom srdci, ustavične trpím bolesťou lásky a môj duch bez prestania volá k tebe prosebným hlasom o spásu ich duší. Je to tajomné volanie, ktoré telesný jazyk nedokáže vysloviť. Môj Pane, môj duch sa ti prihovára bez prestania a v každej chvíli jemným, tichým vzdychom a prináša ti mojich milovaných bratov hriešnikov, alebo stiesnené duše, ktoré sú v očistci, alebo duše kráčajúce po ceste tvojej svätej lásky.

Môj Pane a Otče, svojou láskou stravuješ moje vnútro. Celá moja duša sa stala plameňom, ale nie preto, aby sa radovala z odpočinku. Ustavične bdiem a neviem, kto ma zobúdza a raní počas môjho pokoja. Je to akoby mi niekto vravel: „Prečo sa nesnažíš urobiť niečo na slávu a česť tvojho najvyššieho Dobra a nechávaš uplývať dni života, ktoré sú také drahocenné pre tých, ktorí milujú? Zabudni na seba, nemysli už na seba. Modlitbou, príkladom a slovami konaj vo svojom blížnom diela na oslavu veľkého vladára!“ (Rozhovory duše s Ježišom, str. 40

DEVIATY DEŇ: Povedz mi len: „Ty, Pane, sa postaraj..!“

 V Rímskom misáli, v prefácii svätej omše na sviatky svätých, sa píše: „Pane, nech vzájomná výmena duchovných darov posilňuje ich spoločenstvo s nami!“

V posledný deň novény pred zajtrajším sviatkom našej blahoslavenej Márie Celesty prosme Pána o túto „výmenu darov“ medzi nami- my jej darujme svoju dôveru a poprosme ju, aby nám ona podarovala tú svoju. Aby nám u Pána vyprosila tú lásku voči nášmu nebeskému Otcovi a detskú dôveru voči nemu, ktorou sa vyznačovala ona sama. Dôveru, ktorej ju Pán naučil- dôveru, že On vo svojej „nadmernej láske“(ako ju bl. Mária Celesta zvykla nazývať) sa o všetko dostatočne postará; nech nám ona, ktorú Pán viedol jej životom v tom najhlbšom zjednotení s tajomstvom jeho vlastného života, vyprosí od svojho i nášho božského Ženícha pevnú a neochvejnú dôveru a istotu, že „nás miluje a že nás nikdy neopustí- ani v šťastí, ani v nešťastí, ani v zdraví ani v chorobe, a že nás bude milovať a že bude s nami po všetky dni nášho života!“ (porov. Manželský sľub)   

Nevesta: „Z dôvery v Boha pochádza nezvyčajná sila duše– nepremôžu ju žiadne utrpenia (...) Je celkom presvedčená, že jej milovaný je nekonečne bohatý, že je silný, svätý a dokonalý. Nemôže sa preto prejaviť ako nespravodlivý, nemôže sa mýliť, ani klamať. On sa nemení. Dokonale vie, že jeho prirodzenosťou je konať dobro a milovať každého, kto ho úprimne miluje. Tieto presvedčenia vyplývajú z viery, nemôžu byť preto omylom ani klamom (...) Nikdy ním nie je zahanbená alebo opovrhnutá, lebo vie, že keď sa vo svojich slabostiach utieka k nemu, je preňho cťou, keď jej môže ako otec pomáhať, ako ženích ju milovať a chrániť a ako kráľ jej preukazovať dobrodenia. V jednom milostnom pohľade mu duša hovorí o sebe, o všetkých potrebách blížneho o každej túžbe, ktorej splnenie očakáva. Zotrváva pred svojím milovaným a pohľadom lásky mu predkladá všetky svoje záležitosti. Jej duchovný zrak sa teší nielen z toho, že môže naňho hľadieť, ale predovšetkým z toho, že jej milovaný hľadí na ňu celou svojou bytosťou, priateľsky a milosrdne." (Stupne modlitby)

Ženích: „Iba nedôvera vo vlastné sily bude jediným prostriedkom tvojej sily. Dcéra, pamätaj, že práve preto žiadam od teba tento druh zrieknutia sa seba. V ňom udeľujem vytrvalosť do konca svojim vyvoleným – tým, ktorí nedúfajú vo vlastné sily, ale celú svoju dôveru vkladajú do mňa, svojho jediného Dobra. Moja dobrota vychádza v ústrety dôvere mojich priateľov. Práve svojou dôverou, ktorá je koreňom ich lásky ku mne, mi vzdávajú veľkú česť (...) A to ti chcem povedať: ‚„Ak vo všetkých svojich potrebách a činoch dôveruješ iba mne, budeš spasená.‘ Keď mi povieš: ‚Ty, Pane, sa postaraj,‘ všetko bude dostatočne zariadené. Preto chcem, aby si mala pred svojím zrakom vlastnú neschopnosť a biedu a aby si občas pocítila vlastné potreby, a tak sa naučila nedôverovať sebe samej a utiekať sa k mojej božskej prozreteľnosti. Takáto dôvera je pre mojich vyvolených prameňom pravdivej sily a vytrvalosti až do konca.

Moja milovaná, v pokore ducha dôveruj vo všetkých svojich záležitostiach mojej dobrote. Vtedy nachádzam v tebe zaľúbenie, keď vidím, že chceš byť závislá iba na mojej dobrote a v ničom inom nehľadáš svoju nadej: ani vo vlastných silách, ani v pomoci iných ľudí. (...) Stačí, ak budeš vrúcne a celým srdcom milovať všetko, čo v každej situácii vo svojej prozreteľnosti pre teba pripravím. Netráp sa, keď niekedy pociťuješ trpkosť vo svojich zmysloch, lebo vtedy iste vzrastáš v láske, v konkrétnej pokore a v rôznych prejavoch trpezlivosti. Nebuď preto malomyseľná. Jediná chvíľa vnútorného zmätku duše je mi oveľa milšia než akýkoľvek iný veľký čin vykonaný z lásky ku mne!“ (Rozhovory duše s Ježišom)

ZÁVER: Modlitba za vyprosenie milostí na príhovor blahoslavenej matky Márie Celesty Crostarosy